Sociálny pokrok po nemecky

Nemci nedávno prestali vyčnievať z radu a konečne zaviedli celoštátnu povinnú minimálnu mzdu. Bývalý chorý muž Európy sa po kríze stal premiantom. Na európske pomery extrémne nízka nezamestnanosť tamojších politikov presvedčila, že majú na to.

Socialisti zavedenie minimálnej mzdy stanovili ako podmienku ich účasti vo vládnej koalícií. Ekonomické zákony však politici nepreľstili ani tentokrát a ohurovanie zásluhami nepomohlo. Nízka nemecká nezamestnanosť je výsledkom reforiem prebujneného sociálneho štátu spred krízy, ale aj faktu, že Nemci doteraz cenové dno na prácu na ochranu zamestnaných pred nezamestnanými dosiaľ nemali. V krajine tak pracovali milióny ľudí za mzdy, ktoré boli v susednom Francúzsku hlboko pod tamojšou minimálnou mzdou. Nemecká minimálna mzda bola nakoniec stanovená na 8,5 eura za hodinu. Šéf nemeckých socialistov Sigmar Gariel označil hlasovanie o tomto zákone za „historický deň pre Nemecko“. „Toto rozhodnutie bude spätne v budúcnosti považované za zásadný sociálny pokrok,“ dodal k prijatiu zákona, ktorý zakazuje nezamestnaným v snahe získať aspoň nejaký príjem konkurovať cenou svojej práce. Minimálna mzda z ekonomického hľadiska predstavuje de facto štátnu podporu zamestnávania robotov.

Na dopady sociálneho pokroku na sociálne slabé skupiny nebolo treba čakať ani do začiatku platnosti sadzby v januári 2015. Umelé cenové dno socialistov začalo vytláčať z oficiálneho pracovného trhu mnohých nízko kvalifikovaných pracovníkov, ktorí vyprodukovali menej ako je arbitrárne stanovená mzdová hranica už v predstihu. Zákon ovplyvní asi 200 až 220 tisíc taxikárov, keďže ich priemerná mzda sa pohybuje medzi 6 a 6,5 eura na hodinu. Taxi služba v Hannoveri rovno vyhodila 65 zamestnancov. Asociácia taxikárov odhaduje prepúšťanie do konca roka na 50-70 tisíc taxikárov. Minimálna mzda a ich tak pripraví o možnosť samostatne sa uživiť a spraví z nich klientov štátneho sociálneho systému závislých na dávkach od ostatných. Celé náklady zákazu slobodného vyjednania ceny práce na trhu samozrejme neponesú iba zamestnanci. Minimálna mzda predraží aj služby a tovary, pri ktorých poskytovaní či produkcii sa využívala práca s cenou pod jej úrovňou. Odnesú si to aj spotrebitelia. Napríklad ceny za taxík v krajine rastú priemerne o 25 %, v niektorých regiónoch dokonca o 50-60%. Podobné efekty možno čakať aj v iných odvetviach závislých na nízko kvalifikovanej pracovnej sile a bude zaujímavé sledovať, aké bude mať toto opatrenie dopady na nezamestnanosť.

V tejto oblasti môže byť Nemecko konečne vzorom raz aj Slovensko. Od nekompromisného sociálneho pokroku v podobe rýchleho rastu minimálnej mzdy neodradila tunajších vládnucich politikov ani 14 % nezamestnanosť a fakt, že v niektorých regiónoch minimálna mzda už siaha na päty priemernej. Až pri takýchto číslach sa ukazuje ozajstné sociálne nasadenie.

.týždeň, 11.10.2014