Za šlofíka do basy

Lobovanie záujmových skupín za zvýhodnenie členov skupiny na úkor všetkých ostatných je staré ako politika sama (neprajníci by povedali, že presne to je vlastne politika).

Niekedy sú presadené výhody pomerne jednoduché a obyvateľstvo si na ne rýchlo zvykne, pretože sú mu predané ako „jeho dobro“. Typickým príkladom sú rôzne povinné licencie na vykonávanie relatívne triviálnych činností.
Niekedy sa však tlak záujmových skupín prejaví vo vcelku absurdnej podobe. Európska únia čiastočne zotrela hranice pre pohyb tovarov a služieb medzi členskými štátmi. To politikom vyrazilo z rúk viacero protekcionistických nástrojov. Podnikateľ z iného štátu môže prísť a spraviť biznis lepšie ako miestny a spriaznený politik musí vymýšľať zložitejšie riešenia.

Jedným z príkladov je kamiónová doprava. Tá je zo svojej podstaty veľmi mobilná, ako teda dať nejaké výhody domácim? Najlepšie to vydumali kde inde ako vo Francúzsku, kde z hádzania byrokratických polien pod nohy už dávnejšie spravili olympijskú disciplínu. Ak vodič kamióna bude počas povinnej prestávky oddychovať v kabíne kamióna, hrozí mu až rok väzenia a jeho firme pokuta 30 000 eur. Čo na tom, že kamionisti v kabínach spávajú od nepamäti a oddychové zóny kabín moderných ťahačov dosahujú úroveň dubajského hotela, alebo sú aspoň krajšie ako zapľuvaný diaľničný motel.

Podobné, len miernejšie (pokuta) kroky podnikli aj v Belgicku, Holandsku a Švédsku. Keďže zámer týchto „opatrení“ je viac-menej zjavný (poskytnúť výhodu truckerom s domácimi základňami na úkor turnusových vodičov) a pokuty likvidačné, proti sa postavila aj Medzinárodná únia cestných dopravcov.