Brexit

Slovenské správy nás každodenne informujú o tom, ako sa grécki politici vyspali, a čo odkázali zdeseným európskym politikom. Grexit je témou týchto mesiacov, o inom exite – Brexite sa nehovorí skoro vôbec.

Možno sa fanúšikom menových zón, či centrálneho bankovníctva, zdá prípad Grécka významnejší, treba si uvedomiť veľmi nízku váhu jeho ekonomiky v Európe v porovnaní s Veľkou Britániou. Druhá najľudnatejšia krajina únie vážne diskutuje o vystúpení z tohto celku.

Eurozóna je pritom len akási nadstavba nad Európskym spoločenstvom. Takýto prejav nedôvery v budúcnosť spolupráce v únii môže mať pritom závažné dôsledky aj pre nás, nielen v podobe ohrozenia mena únie, ku ktorej sa naši politici hlásia celým srdcom.

Ako upozorňuje think tank OpenEurope, napríklad pre Írsko by malo vystúpenie Británie z únie znamenať pokles HDP. A to aj za predpokladu, že Británii sa podarí vyjednať zmluvu o nulových clách. Írsko totižto bude musieť financovať colnice (EU pravidlá), aj pri nulových clách. Iste, slovenský obchod s UK nie je veľmi rozsiahly, ale Brexit sa nás dotkne inak.
 
Vystúpenie čistého prispievateľa (4,7 mld. eur ročne v období 2007-2013) z EÚ znamená buď zvýšenie príspevkov pre zostávajúcich členov, alebo nižšie transfery z rozpočtu EU.

Najzaujímavejší je ale tretí faktor. Vystúpenie Veľkej Británie z EU by tiež znamenalo, že ubudne silný hlas, ktorý favorizoval trhové riešenia, pro-podnikateľský prístup. V únii ešte ostane podobne ladené Holandsko, Írsko, Estónsko čiastočne Fínsko. Všetko skôr malé krajiny. Dominovať tak začne „francúzska“ južná vetva, presadzujúca centralizované riešenia v opratách verejného sektora, sekundovaná „nemeckou“ snahou regulovať. Ak by mal niekto pochybnosti o protrhovej orientácii Británie, tvrdiac, že konzervatívci tam nebudú večne – mal by si pozrieť, čo navrhujú labouristi (sociálni demokrati): prísnejšiu rozpočtovú disciplínu, dokončenie jednotného trhu, reformu poľnohospodárskej politiky, limity na dávky pre migrantov v EU, možnosť národných parlamentov neprijať európsku legislatívu, či obmedziť nárok migrantov na dávky. Zo slovenského pohľadu extrémne pravicový program.

Z dlhodobého hľadiska tak bude mať prípadný Brexit asi vážnejšie dopady pre Slovensko, ako povedzme miliarda eur slovenských daňových poplatníkov, ktorá možno zahučí v Grécku. Ak prevládne francúzsky prístup k zodpovednosti za deficity (aktuálne tu), nejeden populistický politik sa poteší.