Nová vláda musí byť pripravená aj na krízu

Vo svetovej ekonomike panuje nervozita ako pred maturitou. Ťažko nájsť významnejší index, ktorý by neklesal. Sfukujúce sa burzy, napumpované svetovými centrálnymi bankami, ešte nemusia byť žiadnou tragédiou. Práve naopak, vymazanie trochy „papierového“ bohatstva môže byť skôr ozdravný proces.

Varovania ale neprichádzajú len z úst brokerov. Najnižší hospodársky rast Číny za 20 rokov je realitou. Dva bankové giganty zaznamenali minulý rok rekordné straty. Komoditné štáty od Brazílie, cez Saudskú Arábiu až po Rusko majú vážne problémy kvôli obrovským výpadkom príjmov. Viacerým európskych automobilkách hrozia veľké pokuty. Centrálne banky od roku 2008 väčšinu svojich nástrojov využili až za historické hranice. Ďalšie znižovanie mínusových úrokových sadzieb, či rozširovanie kvantitatívneho uvoľňovania na stále menej kvalitné aktíva sa už teraz pohybuje na hrane toho, čo „mainstreamová“ ekonómia považuje za bezpečné. Šanca na príchod novej vlny recesie v nasledujúcom roku či dvoch nie je zanedbateľná.

Bude na takúto situáciu nová slovenská vláda po voľbách pripravená? Posledné dva roky ide Slovensko tak povediac samospádom. Ekonomický rast zvýšil daňové príjmy a pomohol tak udržať rozpočet pokope aj bez potreby konsolidácie výdavkov, či nebodaj akýchkoľvek reforiem sociálneho systému, či zdravotníctva. Ak ku tomu ešte riadne „prikúrime“ eurofondami z končiaceho sa 7-ročného obdobia, slovenská ekonomika sa zdá byť v lepšej a trvalejšej forme ako Jarda Jágr. Ministerstvo financií aj Komisia si pre Slovensko na rok 2016 zhodne tipli slušný rast 3,2% HDP.

Že všetko môže byť aj inak, nám hovorí nedávna skúsenosť. V roku 2007 si Slovensko zapísalo hospodársky rast 10,4% HDP. Informácie o kolabujúcej banke Bear Stearns, či o náhlej injekcii 155 miliárd Eur finančnému trhu od ECB toho leta ani nedokázali poraziť novinársku uhorkovú sezónu.

V roku 2008 si s pádom Lehman Brothers začali ekonomickú tsunami všímať už aj médiá. No dokonale ich prehliadla vtedajšia slovenská vláda. Dobre rozbehnutý rok 2008 sa pýšil stále skvelým rastom 5,6% a ministerstvo financií aj NBS v žiare horiacich finančných trhov spokojne predpovedali na rok 2009 najskôr (v 3.kvartáli 2008) takmer 5% rast, koncom roka predpovede upravili na 3% rast HDP. Realitou roka 2009 bol prepad -5,1% HDP. Vláda nedokázala zareagovať a za rok 2009 zaknihovala 8% deficit verejných financií a ten ďalší rok 7,7%. Zaplatili to občania zvýšenými daňami.

Predvolebné obdobie sa končí rozdávaním sociálnych balíčkov, na ktoré sa nechali nachytať aj opozičné strany. V diskusii neznie, ako sú strany pripravené na prípadnú potrebu rýchlej konsolidácie rozpočtu, na zmrazenie plánov veľkých investorov, na prudký prepad rastu HDP. Nová vláda by ale mala byť pripravená – na všetko.

Hospodárske noviny, 29.2.2016