Bez širokých ramien

Európe sa o tomto čase snáď podarilo chytiť dych z britského referenda. Hoci vôbec nie je jasné, kto a kedy na britskej strane stlačí tlačidlo na signalizáciu odchodu, nezaškodí sa pozrieť na možnosti porozvodového obchodného usporiadania. Teda na jedno konkrétne – dohodu o voľnom obchode.

Británia by síce mohla alternatívne skúsiť ostať v Európskom hospodárskom priestore ako Nórsko. To by mnohé veci zjednodušilo. No zároveň by ostala značná časť nevyriešená. Primárne otázka pracovného trhu, ktorý by s najväčšou pravdepodobnosťou musel ostať otvorený, ale aj preberanie časti bruselskej byrokracie.

Vybudovanie vzťahu na dohode o voľnom obchode tak ostáva jednou zo zásadných možností. To sa však ľahko povie a ťažšie vykoná. Niektoré dohody sú pomerne priamočiare a vyjednali sa za krátky čas. Napríklad Švajčiarsko-Čínska dohoda o voľnom obchode začala platiť v roku 2014 po necelých 4 rokoch rokovaní. Naopak, dohoda medzi Švajčiarskom (ktoré v referende odmietlo ešte aj účasť v EHP) a EÚ sa naťahovala bez ôsmich mesiacov desať rokov, kým začala definitívne platiť. Dnes je medzi týmito dvoma partnermi viac ako 100 bilaterálnych zmlúv, navzájom pospájaných „gilotínovou podmienkou“. Teda dodatkom, ktorý pri zrušení jednej zmluvy poruší aj ostatné. Z toho dôvodu Švajčiari dosiaľ nevedeli implementovať výsledok referenda z roku 2014, ktoré požadovalo zavedenie kvót na imigrantov z EÚ.

Pomalé jednanie nie je doménou EÚ. Napríklad dohoda o voľnom obchode medzi Kanadou a Kóreou sa dohadovala viac ako 10 rokov. Dohoda CETA medzi EÚ a Kanadou sa ťahá už siedmy rok, TTIP ešte len tretí, ale finále oboch je v nedohľadne.

Británia má však jednu obrovskú výhodu – jej trh je dnes harmonizovaný s EÚ, logicky, keďže je jej súčasťou. Veľký objem dohadovania by tak odpadol. Avšak len v tých oblastiach, kde by nebol záujem Britov odkloniť sa od terajších regulácii. Teoreticky by tak stačilo medzi EÚ a UK „doladiť“ sporné oblasti.

Ani jedna strana nemôže ukazovať veľké ramená pridlho. Zvyšok EÚ je pre Britániu najväčší obchodný partner, smeruje tam viac ako polovica exportu. Čiastočne to platí aj naopak, Británia je najvýznamnejší exportný partner EÚ 27 so 16% podielom, pred Spojenými štátmi. Pre porovnanie, do Ruska (nárek nad ekonomickým dopadom sankcií si spomíname) smeruje len 5% kontinentálneho exportu.

Po prípadnom odchode zo spoločného trhu spadne obchod s Britániu pod globálne pravidlá Svetovej obchodnej organizácie. To samé o sebe nie je nejaká zásadná katastrofa, najmä ak sa bavíme o tovaroch. Napriek clám sa na nedostatok čínskeho tovaru sťažovať nemôžeme. No ťažko skúšaná Európa (vrátane Británie) si sotva môže dovoliť hádzať do ozubených kolies ekonomiky nejaké colné, či tarifné kamene. Niektorí politici si to uvedomujú, nakoniec sama Merkelová (Nemecko má s ostrovmi 50 miliardový obchodný prebytok) okamžite začala hrať dobrú tetušku, ktorá určite nechce nikoho trestať. Otázne je, či si to uvedomia všetci kľúčoví hráči. Kaziť dohodu sa dá veľmi ľahko a dlho.