Robert P. Murphy: Veľká banková lúpež 2008

Prvý Paulsonov (americký
minister financií, pozn. prekl.) záchranný balík v americkom senáte
neprešiel. Možno to nie je smrteľná rana tomuto plánu, no mala by ňou byť. Toto
totiž nie je ekonomický plán: je to lúpež.

Zapíše
sa to do dejín ako Veľká banková lúpež roku 2008.

Ekonómia
za týmto plánom je absurdná a sme naivní ak trávime veľa času čo i len
zvažovaním „argumentov“ za. Toto je uchmatnutie peňazí a moci, čisté
a jednoduché.

Tak ako
sa dnešné časopisy vyznačujú skromne odetými ženami, čo by bolo škandalózne pár
generácií dozadu, rovnako Paulsonov návrh – vyrobený za jasného denného svetla
a v národnej TV! – je taktiež nahý vo svojej drzosti.

Ekonómovia
rakúskej školy majú tendenciu byť libertariánmi vo svojich politických názoroch
a často sa im vytýka, že neudržiavajú tieto systémy vo svojich mysliach hermeticky
oddelené. Našťastie, táto uvedená neresť je skvelou vlastnosťou v súčasnej
situácii. Kvôli celému tomuto veľkému haló prezentovanému na ukážku, prečo je
plán nevyhnutný, sú niektorí bystrí ekonómovia nervózni, pokúšajúc sa brať túto
situáciu nie ako zločin, ale ako špeciálnu záležitosť dodania kreditu do
ekonomiky. Je to strata času.

V tomto
článku poukážeme na to, prečo keynesiánske ospravedlnenia – prichádzajúce od
amerického údajne protrhového vedenia  –
sú nezmysel.  Ale z celkového
pohľadu to nie je podstatné. Ľudia neberú vážne svedecké výpovede riaditeľov
tabakových spoločností, že fajčenie nie je nebezpečné, pretože všetci vedia, že
títo riaditelia prehrali za vyrovnanie milióny. A preto by nikto nemal brať na
zreteľ oficiálne vyjadrenia Henryho Paulsona, keďže on je osobne poverený
obdarovaním niektorých najmocnejších ľudí tejto planéty miliardami dolárov.

Paulsonov plán nevytvorí bohatstvo

Úplne
jednoduchými slovami, Paulsonov plán je priamy transfer 700 miliárd dolárov (pričom
táto čiastka rastie) od daňových poplatníkov do niekoľkých veľkých
finančných inštitúcií. (Niektoré malé banky sa ponosovali, že nevlastnia tie
exotické deriváty zlých hypoték, ale len obyčajné hypotéky. Neveria, že uvidia
čo i len cent z Paulsonových peňazí). Je jednoduché všetko to otočiť,
ale spomeňte si na toto: Paulsonov plán je vygenerovať pôžičku 700 miliárd
dolárov (ako nákladová položka štátneho rozpočtu USA) za účelom nakúpiť aktíva
bánk na Wall Street. (Opomíname časové oneskorenie v programe, celých 700
miliárd dolárov nemôže byť minutých naraz)

Niektorí
analytici si myslia, že cena za tieto „škodlivé“ aktíva je dôležitá. Nie, nie
je. Vládni úradníci riadiaci túto operáciu obdarujú priazňou obe strany, tú,
kde cenné papiere založené hypotékami sú a aj tú kam smerujú. Nahliadnuc
bližšie - niektorí ľudia môžu povedať, že ak vláda zaplatí 700 miliárd za
portfólio aktív, ktoré má skutočnú hodnotu len 400 miliárd, potom daňoví
poplatníci stratia len 300 miliárd, nie celých 700 miliárd.

Áno, takéto
zmýšľanie je naivné. Daňoví poplatníci nebudú braní ako ekvivalent akcionárov
firmy, ktorí získali aktíva v hodnote 400 miliárd USD. Daňoví poplatníci
nedostanú zníženie mesačných splátok hypoték (ani zníženie nákladov na
administráciu nových 700 miliárd v rozpočte) viazaných na obrovské vládne
portfólio. Namiesto toho vláda jednoducho navýši svoje ročné výdaje
o niekoľko miliárd dolárov. Možno sa budú musieť minúť na programy pre
podporu bývania, alebo na podporu práce v oblasti stavebníctva, ale čistý
príjem z týchto vládou vlastnených aktív zaiste nebude použitý na zníženie
daní jedna k jednej.

A potom,
v jednom momente – počas budúcej Republikánskej vlády, bez pochýb –
vznikne tlak na „privatizáciu“ sekundárneho trhu hypoték, a vládne
portfólio bude v tom čase vydražené vo veľmi veľkorysých cenách politicky
prepojeným inštitúciám. Možno bude 400 miliardové portfólio vydražené napríklad
za 250 miliárd. (Možno veľké banky budú musieť založiť pobočky vlastnené
menšinami alebo ženami aby dostali v predaji lepšie postavenia. Akýkoľvek
trik použijú, spôsob ako ospravedlniť nižšie ceny sa už nájde). Keď bude všetko
povedané a urobené, vláda sa bude hrať s horúcim zemiakom cenných
papierov s hypotékami a vládny deficit – nesený daňovými poplatníkmi –
bude až 450 miliárd (700-250). Favorizované inštitúcie budú mať navyše zhruba
rovnakú sumu, kolektívne. (Za celé obdobie neberieme do úvahy časovanie splátok
a efekt na čistú súčasnú hodnotu)

Považovať
 Paulsonov plán ako injekciu kapitálu
alebo „likvidity“ je surovým keynesianizmom. Tie peniaze musia odniekiaľ prísť.
Či už je to zdaňovaním alebo z pôžičiek, je to len hra so slovíčkami –
likvidita je odniekiaľ odčerpaná, aby bola naliata na Wall Street.

Okrem
zdaňovania alebo pôžičiek má vláda v rukách ďalší tromf: môže jednoducho pomocou
centrálnej banky (FED) vytlačiť nové peniaze zo vzduchu, cestou „Operácií na
voľnom trhu“. Aj v tomto prípade, skutočné bohatstvo nenarastie. Určité
nominálne čísla, ako je „súhrnná hodnota aktív“, môžu narásť. Ale to nie je
veľmi relevatné, pretože hospodárstvo nie je skutočne bohatšie. Koniec koncov
nebude viac traktorov alebo kancelárskych budov len preto, že Bernanke
(guvernér FEDu, americkej centrálnej banky, pozn. prekl.) dovolil monetárnej
báze rásť rýchlejšie?  Čo sa stane
v tomto prípade je, že ceny narastú a pre ľudí bude ťažšie kúpiť si
mlieko, chlieb a benzín. Ale tuční kocúri z Wall Street
s nárastom cien problém mať nebudú. Budú mať totiž už predtým svoje ruky
na novo natlačených peniazoch.

Ale nevznikne kolaps finančných trhov?

Niektorí
pozorovatelia by mohli pripustiť legitimitu mojej analýzy vyššie. „Avšak“, môžu
povedať, že „ Paulsonov plán, alebo niečo obdobné, je nevyhnutné
k odvráteniu totálneho kolapsu finančného systému. My sa nepokúšame nafúknuť
agregátne investície viac, ako je nutné k vyčisteniu upchaných kanálov .“

Tieto
rozhovory o páde finančného systému sú strašiakom. Steve Landsburg tento
mýtus skvelo vyvrátil, takže ho budem jednoducho citovať:

„Takže
čo je také špeciálne na bankách (ktoré tak túžia po pomoci)? Podľa toho čo
stále čítam, je to o tom, že bez bánk si nikto nebude môcť požičať
a hospodárstvo sa zasekne.“

Dobre,
poďme o tom pouvažovať. Banky nepožičiavajú svoje vlastné peniaze,
požičiavajú peniaze druhých ľudí (svojich vkladateľov a držiteľov svojich
akcií). Len preto, že banky zmiznú, to neznamená, že zmiznú aj tí, čo chcú požičiavať.
Vždy tu budú tí, ktorí si chcú požičať a tí, ktorí chcú požičiavať. Jediná
otázka je, či budú schopní nájsť jeden druhého.

„...
Tak ako vám môže povedať ktorýkoľvek používateľ match.com, technológia na
hľadanie partnerov sa od roku 1930 značne vylepšila. Keď firma potrebuje
navýšiť kapitál, prečo by jednoducho nemohla predať svoje dlhopisy cez web?
Alebo vydať nové akcie? Alebo pristúpiť do jedného z hedžových fondov,
ktorý má veľa peňazí? Alebo si požičať v zahraničí?

... Nie
som si istý, že tieto veľké Wall Street banky sú potrebné a nie som si
istý, že by nám tak chýbali, keby odišli. Možno je tu niečo čo mi uniká, ale ak
je to naozaj tak, potom by mi  páni
Bernanke, Paulson a Hlavne Bush mali vysvetliť, že čo.“

Záver

Paulsonov
plán je lúpež. Je to obrovská machinácia, v ktorej verejnosť bude nakoniec
vlastniť stovky miliárd dolárov nového dlhu vydaného štátnou pokladnicou USA.
Plán nepodrží hodnotu aktív a neposkytne žiadny reálny stimul do
ekonomiky.

Napriek
zúfalým varovaniam – prichádzajúcim rovnakým slovníkom, ktorý nás zatiahol do
invázie do Iraku kvôli likvidácii zbraní hromadného ničenia – neexistuje žiadna
hrozba finančného kolapsu. Slnko zajtra vyjde aj vtedy, ak padne Goldman Sachs.

Konanie
centrálnej banky FED, Ministerstva financií a Komisie pre burzu a cenné
papiere ani zďaleka neprinieslo stabilitu a dôveru. Naopak, uistilo nás,
že kapitálové trhy USA budú odteraz fungovať tak efektívne, ako štátne školstvo
v tejto krajine. Paulsonov plán je ďalším krokom k socializácii
Ameriky, ale je to tiež veľká banková lúpež.

Robert Murphy: The Great Bank Robbery of 2008,
publikované  na www.mises. org dňa 30.9.2008

Preložil
Samuel Grznár