Železničné zľavy

Maďarská
vláda plánuje úspory na železniciach. Jedným z dôvodov je fakt, že iba
15 percent cestujúcich platí plné cestovné, ostatní využívajú rôzne druhy
zliav. Železnice tým pádom pokryjú iba 18 percent nákladov príjmami z cestovného.
Okrem zvýšenia cestovného, zmenšenia alebo zrušenia mnohých zliav sa zavádza povinná
registrácia bezplatných ciest. Dôvodom je prehľad o ich využívaní.

Železničná spoločnosť Slovensko (ŽSSK) síce pokrýva 30,5 percent nákladov tržbami z cestovného,
ale adresnejší a prehľadnejší systém zliav by jej rozhodne neuškodil. Počet cestujúcich
platiacich plné cestovné by mohla odhadnúť maximálne z cestujúcich, ktorí aspoň
nejaké cestovné platia. ŽSSK nevie, na koľko ciest a na akých tratiach sú využívané
železničné preukazy (tzv. režimky), čo znamená okrem skreslených štatistík reálneho
využívania spojov aj otázny pôvod čísla o celkovom počte prepravených osôb
za rok.

Ďalším problémom je samotný fakt množstva vystavených železničných
preukazov. Počet zamestnancov ŽSSK, ŽSR a Cargo bol 33 155 ku koncu
roka 2008. Takmer toľko isto preukazov vlastnia ľudia, ktorí na železnici nikdy
nepracovali - rodinní príslušníci aktuálne disponujú 31 931 preukazmi.
K tomu treba ešte prirátať režimky za zásluhy - bývalí zamestnanci majú
15 727 preukazov. Celkový počet režimiek je však 91 750 kusov, to
jest o 10 937 viac ako je počet vyššie vymenovaných skupín. Zvyšok preukazov
vlastnia zamestnanci Železničnej polície, ministerstva dopravy a nevedno
kto ešte presne.

Takmer 100 000 ľudí cestuje vlakmi len za cenu
vystavenia tohto preukazu, ročne v priemere 24 €. Všetci ostatní (teda aj študenti
či dôchodcovia s nárokmi na zľavy) zaplatia v priemere 54 € ročne za
všetky cesty vlakom.

Pri rovnakej dotácii zo štátneho rozpočtu by tak cestovné
mohlo byť nižšie, keby štátne podniky nezvýhodňovali svojich zamestnancov
a ich príbuzných. Platiaci občania sa de facto skladajú na zľavy pre majiteľov
preukazov. A to už prispievajú na železnice ako daňoví poplatníci, pretože
zo štátneho rozpočtu dostáva ŽSSK zhruba 166 mil. € ročne. Každý občan Slovenska bez
ohľadu na to, či dráhy používa, alebo nie, prispeje na lacnejšie cestovné z daní
v prvom rade majiteľom železničných preukazov a to 33 € ročne.

Zaujímavý je aj fakt, že nárok na preukazy majú aj zamestnanci
ministerstva, Carga či ŽSR. ŽSSK platí ŽSR za využívanie ich tratí, pričom
zadarmo prevážajú jej zamestnancov.Tí umelo zvyšujú dopyt po železničnej
preprave ako celku a tým pádom aj náklady železníc, na ktoré prispievame všetci.
Racionálne zdôvodnenie ostáva záhadou. Podobne je to ale aj pri samotných
zamestnancoch ŽSSK. Tí totiž majú pri cestovaní do práce nárok na voľný lístok
aj bez vlastnenia železničného preukazu. Ten teda k výkonu svojej práce a preprave
na svoje pracoviská nepotrebujú.

Železničiarsky benefit je teda významným plusom ku mzde,
ktorá je mimochodom vyššia ako mzda priemerná. V ŽSSK konkrétne 791,4
€. Z akého dôvodu potrebujú nadpriemerne zarábajúci zamestnanci podobné
benefity financované ostatnými daňovými poplatníkmi, pričom ani nevieme v akom
rozsahu sú využívané? Obdobná situácia by nastala, keby Pošta umožnila svojim
zamestnancom neobmedzene za symbolický ročný poplatok posielať poštu.

Na záver ešte zopár grafov z materiálov
ministerstva dopravy, ktoré ukazujú najhoršiu kondíciu železníc spomedzi
všetkých porovnávaných krajín (najmä rozdiel oproti Česku a Maďarsku je
markantný), hlavne prezamestnanosť a neefektívnosť pri samotnej preprave
cestujúcich: