Obetí mohlo byť na Haiti menej

Prinášame preklad článku profesora Waltera Williamsa,
v ktorom identifikuje príčiny, prečo si zemetrasenie na Haiti vyžiadalo
tak veľa obetí a ako možno takýmto tragédiám predchádzať.

Podľa niektorých odhadov si vyžiadalo zemetrasenie na Haiti
s amplitúdou 7,0  Richterovej stupnice
200 000 obetí. Ale prečo tak veľa? V Loma Prieta v severnej
Kalifornii  bolo v roku 1989 silnejšie
zemetrasenie s amplitúdou  7,1 a predsa počet obetí dosiahol „iba“ 63
mŕtvych a 3757 ranených. V roku 1906 zasiahlo oblasť San Francisca
8-krát silnejšie zemetrasenie ako na Haiti (7,8 stupňa. Richterova stupnica je v logaritmickej mierke, pozn. prekl. na vysvetlenie 8-násobnej sily) a vyžiadalo si
3000 obetí.

Pohroma na Haiti je naozaj tragická, ale je len príznakom oveľa
hlbšej tragédie, ktorú stále úplne ignorujeme - a to je  chudoba vlastným zapríčinením. Dôvodom, prečo
si v našej krajine podobné nešťastia vyžiadajú menej obetí, je naše väčšie
bohatstvo. Vďaka nemu môžeme postaviť pevnejšie obydlia a kancelárske
budovy. V čase, keď nás postihne prírodné nešťastie, nastupuje ťažká
technika, pohotovostný personál a zdravotné služby, ktoré redukujú straty
na obetiach a utrpenie. Obyvatelia Haiti si nemôžu dovoliť techniku a nástroje,
ktoré zachraňujú životy, ktoré berie Američan ako samozrejmosť. Prezident
Barack Obama označil zemetrasenie za „zvlášť kruté a nepochopiteľné“. Bol
by bližšie k pravde, ak by povedal, že politická a ekonomická klíma tejto
krajiny, kvôli ktorej obyvatelia Haiti nedokážu čeliť prírodným katastrofám ako
bola táto, je „zvlášť krutá a nepochopiteľná“.

Najvážnejší dôvod, prečo Haiti patrí medzi najchudobnejšie
krajiny sveta, sú reštrikcie ekonomickej slobody. Pozrime sa na niektoré
bližšie. Podľa Indexu ekonomickej slobody z roku 2009 si niektoré
zahraničné investície ako elektrifikácia, voda, verejné zdravotníctvo či
telekomunikácie vyžadujú povolenie. Povolenie si vyžaduje korupčné praktiky, výsledkom
čoho je, že služby haitského telekomunikačného monopolu môžeme prinajlepšom
označiť za primitívne. Aj kvôli tomu majú Američania pochádzajúci z Haiti
problém zistiť, čo sa stalo s ich blízkymi počas katastrofy.

Korupcia je na Haiti obrovská. Podľa Indexu vnímania korupcie
z roku 2007, ktoré zverejňuje Transparency International, sa umiestnilo Haiti
na 177. mieste spomedzi 179 skúmaných krajín. Práve povesť jednej
z najviac skorumpovaných krajín bráni krajine v rozvoji podnikania. Colníci
často požadujú úplatky za úspešnú realizáciu dodávok tovaru. Podľa Indexu
ekonomickej slobody organizácie Heritage Foundation trvá štart podnikania
v tejto krajine v dôsledku korupcie a regulácie až 195 dní
v porovnaní so svetovým priemerom 38 dní. Získanie podnikateľskej licencie
je ešte náročnejšie a trvá až 3 roky, teda 5-krát dlhšie ako priemerných 234
dní vo svete.

Na
Haiti dosahujú kriminalita a zločinnosť obrovské rozmery. Americké
ministerstvo vnútra dávno pred zemetrasením na svojej internetovej stránke
varovala občanov, že „žiadna oblasť na
Haiti nie je bezpečná... Únosy, vyhrážania sa smrťou, vraždy, drogové
prestrelky, ozbrojené lúpeže, vlámania či krádeže áut sú na Haiti bežné“.
Austrálske ministerstvo zahraničných vecí a obchodu upozornilo, „že úroveň kriminality na Haiti je veľmi
vysoká a polícia má mizivú schopnosť presadiť v krajine zákon .
Miestne orgány majú obmedzené alebo často žiadne kapacity na poskytnutie pomoci
v prípade, že sa človek stane obeťou závažného trestného činu“. Všadeprítomný
zločin je daňou  znemožňujúcou ekonomický rozvoj  a platia ju hlavne chudobní obyvatelia.   

Základným
atribútom pre hospodársky rast sú vlastnícke práva. Podľa Indexu ekonomickej
slobody je „ochrana investorov a súkromného majetku na Haiti vážne
ohrozená slabou vymožiteľnosťou práva,  nedostatkom aktualizovaných zákonov,
ktoré by implementovali moderné obchodné praktiky, a  primitívnym právnym
systémom. Znamená to, že mnohé spory sú riešené mimo súdnej siene, predovšetkým
podplácaním úradných činiteľov a samotný výsledok sa dá kúpiť.

Cesta
z neustálej biedy pre Haiti nie je pritom žiadna veda. Ak zoradíme krajiny
podľa (1) miery slobodného trhu, (2) príjmu na hlavu a (3) ochrany ľudských
práv podľa indexu Amnesty International, tak zistíme, že krajiny s vyšším
podielom slobodného trhu majú tendenciu dosahovať aj vyšší príjem na hlavu
občana, či lepšiu ochranu ľudských práv. Lenže prezident Haiti René Préval nie
je práve sympatizantom slobodného obchodu a jeho vzormi nie sú nikto iní
ako dvaja krutí tyrani na tejto polovici zemegule: venezuelský prezident Hugo
Chavez a kubánsky Fidel Castro.

Tragédia na Haiti si vyžaduje okamžitú pomoc rozvinutých
krajín zo západu, ale je len na občanoch tohto karibského štátu, aby sa
vyslobodili z tragédie chudoby, ktorú si spôsobili oni sami.

Walter E. Williams je profesorom ekonómie na George Mason
University

Richmond
Register, 21.1. 2010

Preložil Jozef Tvardzik