Verejnoprávnosť po druhé

Súkromná
tlačová agentúra SITA štátu navrhla, že činnosť, ktorú teraz vykonáva štátna
TASR za 1,9 milióna eur, je schopná urobiť za 333 tisíc eur ročne. Táto
ponuka bola bohužiaľ odmietnutá s nejasným odôvodnením, že servis musí mať
zachovaný charakter verejnoprávnosti, či obvineniami z pokusu
o monopolizáciu trhu a riešenie svojich ekonomických problémov.

Situácia je obdobná ako pri tendri na mýtny systém. Vylúčenie
lacnejších uchádzačov je prejavom plytvania (ak by lacnejší
skutočne dokázali poskytnúť rovnakú službu), alebo zle nastavených podmienok
(hovoriť o kvalitnejšom a menej kvalitnom uchádzačovi už nemá zmysel,
pretože všetci sa zaväzujú naplniť zmluvu).

Správna miera nastavenia požadovanej kvality je práve to, čo
sa od úradníka očakáva. Ak napríklad štát nastaví ako podmienku tendra len ako
požiadavku na prepravu osôb z bodu A do bodu B, nemôže sa čudovať, ak
niekto ponúkne lacné auto za nízku cenu. Úlohou úradníka je nastaviť podmienku
tak, aby pri požadovaní bezpečnosti pasažierov muselo auto dosahovať určité
ratingy a podobne. Podmienky by mal nastaviť čo najbližšie optimu. Potom
by bolo odmietnutie lacnejšej ponuky jasným prejavom plytvania
a klientelizmu.

Aj v prípade služieb ponúkaných agentúrou SITA je
potrebné,  aby bola vyhlásená verejná
súťaž s dôsledne nastavenými podmienkami a sankciami v prípade
ich neplnenia a aby štát priamo nezadával túto zákazku, ale zabezpečil
tender. Kontrola môže byť vykonávaná obdobným spôsobom, ako je tomu dnes  v TASR. Mimochodom, s čím
v súčasnosti porovnávajú kvalitu práce TASR? Prečo by takéto porovnávanie
kvality práce pri SITA už nebolo možné? Problém bude v tom, že štát by rád
ovplyvňoval nielen to, o čom treba písať, ale aj ako o tom písať. A štátne
dotácie tejto organizácii, v roku 2008 1,75 mil. eur a v roku
2009 dokonca 1,89 mil, eur, umožňujú politikom na tieto faktory nepriamo
vplývať.

Argument, že SITA chce získať monopol neobstojí, pretože momentálne
má TASR monopol na získavanie pravidelných zákaziek od štátu, čím získava
konkurenčnú výhodu a štát ju takto môže umelo na trhu udržovať. Nie je
vylúčené, že po prípadnom zániku neefektívnej TASR by sa vytvoril na trhu
priestor pre vstup nového hráča. A ak sa ďalší hráč nenájde, existencia iba 2
hráčov, SITA a ČTK, je lacnejším riešením ako súčasný stav, pretože by
celkové náklady na informačný servis štátu klesli o 1,5 milióna eur.

Obdobný nesprávny úradnícky prístup by napríklad spôsobil, že štát by si
vytvoril stavebnú firmu, ktorej by výlučne zadával všetky stavby financované štátom
z dôvodu „obavy o kvalitu vyhotovenia stavby“.