Rozsah sociálneho systému

Počet ľudí spadajúcich do sociálneho systému sa na
Slovensku blíži k neuveriteľným trom miliónom. V nasledujúcej tabuľke
sú počty ľudí s názvom dávky, na základe ktorej sa stávajú súčasťou
sociálneho systému.

* starobných, predčasných a
invalidných, ** počet poberateľov je znížený na
tretinu, kvôli prienikom s poberateľmi dôchodkov a prídavkov na
deti, *** nemocenské, ošetrovné,
vyrovnávacie, materské, znížené o 30 perc. z dôvodu
možných prienikov s inými formami sociálnej podpory, **** rovnako znížené o 30 perc.

Zdroj: Sociálna poisťovňa, Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny, Štatistický úrad

Počty sú zaokrúhlené na tisícky nadol, čiže počet 2 794 000
ľudí je ešte optimistický odhad.  Navyše
rôzne dávky ako napr. na pomôcky pre zdravotne postihnutých sa už nazapočitávajú,
pretože rátam s tým, že ľudia poberajúci túto formu podpory dostávajú invalidný
dôchodok, resp. nemocenskú dávku. Cieľom teda bolo zistiť približný počet ľudí,
ktorí majú od štátu nárok na nejakú sociálnu dávku, alebo vzniká už len
z dôvodu ich existencie (napr. prídavok na dieťa).

Poberateľov nemocenských dávok, dávok v nezamestnanosti
a dôchodcov zaraďujeme do sociálneho systému z toho dôvodu, že tieto
„poistenia“ nemajú poistný, ale daňový charakter. Prvý dôvod je absencia zmluvy
medzi občanom a Sociálnou poisťovňou, teda človek ani SP nemôžu nijako ovplyvniť
formu a mieru poistenia či výšku poistného plnenia. To je dané zákonom, čiže
v prípade odvodu ide len o formu zdanenia a následne vyplácania sociálnej
dávky. Druhy dôvod je neviazanosť prostriedkov vybraných ako určité poistenie
na vyplácanie poistného plnenia len tohto druhu. Nehovoriac o tom, že
v prípade potreby sú chýbajúce finančné prostriedky poskytované štátom. To
len potvrdzuje daňový charakter celého systému.

Pri prídavkoch na deti ide jednoznačne o transferovú
platbu a keďže nárok na ňu vzniká existenciou dieťaťa, mladistvého, či
vysokoškoláka, štát takouto plošnou dávkou zaradil do sociálneho systému 1,35
mil. ľudí. A to nepočítam s ich rodičmi ako poberateľmi tejto dávky,
ktorých je ďalších 700 tisíc - tým by stúplo percento ľudí, ktorí spadajú do sociálneho
systému na 66 percent, teda 2/3 populácie. Argument, že štát nikoho dávku nenúti
zobrať neobstojí, keďže tým by sa človek pripravil o časť príjmu. Štát mu totiž
peniaze najprv berie, aby mu ich potom spätne dával. Efektívny sociálny systém
sa musí vyznačovať adresnosťou a nie plošným rozdávaním peňazí. Problémom prídavkov
na deti je aj fakt, že štát v drvivej väčšine tieto peniaze získava
z platov ich rodičov, ktorý ich po zložitej ceste medzi úradmi dostavajú naspäť.
Tato dávka aj z titulu nízkej výšky teda nič nerieši a o túto
sumu by mohol štát vyberať menej peňazí. Výsledný efekt by bol nutne pozitívny,
keďže by sa z týchto peňazí nestratilo 10-15% na financovanie úradníkov.
Sociálne slabým vrstvám musí byť nastavený efektívny systém podpory na základe
ich celkového nízkeho príjmu, a nie tieto nedostatky kompenzovať absolútne
neadresnou dávkou typu prídavku na dieťa.

Na Slovensku je teda napriek len 11
percentám ľudí ohrozených chudobou podporovaných štátnym sociálnym systémom
51,3 percenta ľudí. Nájsť na to racionálne vysvetlenie asi nebude jednoduché, pretože
väčšina ľudí, ktorá momentálne nie je ohrozená chudobou, by žiadne sociálne dávky
nepotrebovala, keby od nich štát peniaze najprv nevybral.

Nedostatky slovenského sociálneho systému sme v našej štúdii
analyzovali tu,
a tu
sme navrhovali riešenia, ako ich možno zmierniť alebo úplne eliminovať.