Basel III – Kladivo na čarodejnice na bankový spôsob

Prípravy
prísnejších regulačných pravidiel pre banky sú v plnom prúde. Práve
v týchto dňoch prebieha vo Švajčiarsku zasadnutie výboru, ktorý bol
poverený vytvorením ich návrhu. Nová generácia regulácií finančného sektora
Basel III by mala nahradiť svojho predchodcu Basel II, ktorý bol zverejnený
v júni 2004. Súbory regulácií Basel I a Basel II, známe tiež ako
Bazilejské dohody, vydávané Bazilejským výborom pre bankový dohľad, neboli síce
pre bankové domy formálne automaticky záväzné, no býva dobrým zvykom, že
národné úrady pre dohľad nad bankovým trhom ich pomerne rýchlo implementujú do
svojich vlastných požiadaviek na komerčné banky.

Je teda pochopiteľné, že
v súčasnosti prebiehajúci proces vytvárania pravidiel Basel III je pod
kritickým drobnohľadom tak národných regulátorov, ako aj bankového sektora.
Konečná verzia nových regulácií má byť predstavená Bazilejským výborom
v novembri na summite G20 v kórejskom Soule. Napriek tomu, že
členovia výboru sa odmietajú vyjadrovať konkrétnejšie k stavu pripravovaného
dokumentu, smery ktorými sa regulátori budú uberať sú pomerne jasné už teraz.
Počas konferencie organizovanej v stredu 14. júla prestížnou London School
of Economics britský centrálny bankár a zároveň jeden z členov
Bazilejského výboru Andrew Haldane definoval tri oblasti, ktorých by sa budúce
regulácie mali týkať. Je to v prvom rade zlepšenie mechanizmov na meranie
skutočnej pridanej hodnoty vytváranej finančným sektorom, ďalej zamedzenie
navyšovania rizika, ktoré banky postupovali v snahe zvýšiť svoju ziskovosť
a taktiež zhromažďovanie spoľahlivých údajov o rôznych produktových
radoch, ktoré banky poskytujú. 

Sprísnenie pravidiel hry,
od ktorých si regulátori a politici sľubujú obnovenie dôvery
v bankový sektor a zvýšenie jeho stability sú prirodzene tŕňom
v oku komerčných bankárov. Ako informoval portál Business Week, Inštitút pre medzinárodné financie, ktorý združuje viac
než 375 svetových finančných spoločností, medzi inými aj veľkých hráčov ako
Citigroup alebo Deutsche Bank, varuje, že zavedenie nových bazilejských dohôd
môže mať výrazne negatívny dopad nielen na finančný sektor, ale aj na celé
národné hospodárstva vyspelých krajín. Predpovedajú, že ich prijatím by
z HDP európskych krajín, USA a Japonska do roku 2015 postupne vymizlo
až 3,1% z ich súčasného objemu, ktoré vytvára práve finančný sektor. Aj
medzi samotnými krajinami, ktorých zástupcovia sa podieľajú na príprave nových
regulácií, panuje nejednotnosť v názoroch. Na jednej strane sa nachádza
USA a Veľká Británia presadzujúce po trpkých skúsenostiach
s hazardujúcimi bankármi z newyorského Wall Street a londýnského
City pomerne prísne štandardy. Naproti tomu, ostatné krajiny pod vedením
Nemecka a Francúzska sa obávajú, či sú ich banky pripravené a schopné
prispôsobiť sa zvýšeným kapitálovým nárokom a požiadavkám na mieru ich
likvidity v dobe, keď sa ešte nie úplne spamätali z turbulencií posledných
rokov.

Jedno je však isté; intenzita
a sofistikovanosť, ktorými sa bude Basel III vo svojej konečnej podobe
vyznačovať, ukážu, do akej miery boli volania po reforme finančnému sektoru
myslené vážne, resp. koľko z nich boli len prázdne slová očakávané
znepokojenou verejnosťou.