Sarkozy ekonomickým poradcom Írska?

Napriek tomu, že sa Írsko
snažilo odolať tlaku finančných trhov a niektorých štátov Eurozóny,
nakoniec rezignovalo a prijalo pomoc z „eurovalu“ v odhadovanej výške
80-90 mld. € (presná suma bude zverejnená na konci novembra).

K ďalšiemu hospodárskemu vývoju Írska sa vyjadril aj
francúzsky prezident Nicolas Sarkozy: "Keď
musíte znížiť deficit, máte dve páky, výdavky a príjmy... neviem si
predstaviť, že by naši írski priatelia v plnej suverenite nepreskúmali obe
možnosti, keďže majú vďaka nízkym daniam väčší priestor na manévrovanie“. Aj keď to z jeho výroku explicitne nevyplýva,
Írsko sa svojim spôsobom stalo akýmsi nevoľníkom vplyvných štátov
Eurozóny. Možno to je jeden z dôvodov, prečo sa írsky minister financií
dlhodobo bránil prijatiu finančnej pomoci. Nicolas Sarkozy síce dodal, že to
nie je požiadavka, ale len jeho názor, no možno z neho veľa vyčítať.

Jednou z charakteristík Európskeho finančného stabilizačného fondu,
tzv. eurovalu, je, že o úrokových sadzbách, splatnosti dlhových nástrojov
resp. načasovaní budú rozhodovať samotní ručitelia, teda samotné členské štáty
Eurozóny.

Sarkozyho postoj
podporil aj rakúsky minister financií Josef Pröll a komisár EÚ pre hospodárske
a menové záležitosti Olli Rehn, ktorý 8. novembra vyhlásil, že "Írsko už
nebude krajinou s nízkymi daňami".

Tŕňom v oku vplyvných
štátov Eurozóny je zrejme 12,5 %-ná daň pre firmy, ktorá bola jedným
z hlavných impulzov prílevu zahraničných investícií v Írsku
a celková miera daňovo-odvodového zaťaženia, ktorá je spomedzi všetkých
krajín Eurozóny druhá najnižšia. Tieto dva faktory robia ekonomiku Írska vysoko
konkurencieschopnou v porovnaní s ostatnými krajinami Eurozóny. Snaha
niektorých európskych krajín zvýšiť dane v Írsku je postavená na pomerne
naivnej predstave, že všetky firmy, ktoré sú v Írsku pre nízke dane, prebehnú po ich zvýšení do ostatných
krajín s vysokými daňami a úplne neopustia priestor EÚ.

V súčasnosti sa objavujú názory, že rast írskeho deficitu je spôsobený nízkymi
daňami. Z nasledujúceho grafu však zjavne vyplýva (pozn. autora: graf nezahrňuje výdavky štátu na záchranu bankového
sektora), že toto tvrdenie je postavené na vode. K zníženiu toľko
kritizovaných daní došlo už začiatkom 90-tych rokov, no až do vypuknutia krízy
sa írska ekonomika do výraznejších deficitov nedostávala. Vládne výdavky
približne kopírovali rastúce príjmy a politikom sa „úspešne“ darilo míňať
stále viac. Ako náhle došlo k prepadu príjmov, štát naďalej rozšafne
míňal, akoby sa ekonomika stále nachádzala v konjunktúre a vládne výdavky
politici neprispôsobili ekonomickej realite. „Ručnú brzdu“ politici zatiahli,
až keď deficit začal naberať hrozivé kontúry. Takže kto alebo čo stojí za
rastúcim írskym deficitom? Nebadáte tu istú podobnosť aj s vývojom
verejných financií na Slovensku?

Graf prebratý z http://www.cato-at-liberty.org/dont-blame-irelands-mess-on-low-corporate-tax-rates/

Ako zabiť Írsku
ekonomiku

Hlavnými lákadlami, ktoré pritiahli investorov do Írska boli
a stále sú vysokokvalifikovaná anglicky hovoriaca pracovná sila
a relatívne nízke dane. Na druhej strane je Írsko po Luxembursku druhou
krajinou s  najvyššími priemernými
hrubými príjmami spomedzi krajín Eurozóny. Ak by teda Írsko pristúpilo
k zvyšovaniu daňových sadzieb, malo by to pravdepodobne pre neho veľmi neblahé
dôsledky. Preto tvrdenie Nicolasa Sarkozyho o tom, že Íri „majú vďaka nízkym daniam väčší priestor na
manévrovanie“ stojí na veľmi vratkých nohách.

Asi netreba zdôrazňovať, čo by dlhodobá stagnácia írskej ekonomiky
znamenala pre samotných Írov. Za spomenutie však stojí, čo by írsky hospodársky
úpadok znamenal pre ostatné krajiny Eurozóny, ktoré sú v súčasnosti
v pozícii veriteľa s pohľadávkou približne 90 mld. EUR, pričom banky
týchto krajín majú v Írsku pohľadávky v stá miliardových výškach.
Mohlo by sa jednoducho stať, že z veriteľov by sa čiastočne stali
„darcovia“.“