Krátka správa z Estónska

Renomovaný estónsky inštitút Praxis by sa chcel zapojiť do projektu Cena štátu, a využiť existujúci formát stránky na priblíženie verejných financií Estónska svojim občanom.

Vďaka grantu OSI máme zdroje na úpravu kódu, a dúfame, že sa stránku podarí rozšíriť aj do iných krajín (napr. Nemecko, či Gruzínsko).

V tejto súvislosti som absolvoval cestu do Tallinnu, ktorá obsahovala nielen tému Cena štátu, ale aj pokračovanie krízových opatrení vo verejnej správe. Stretnutia s predstaviteľmi Ministerstva financií, Centrálnej banky a parlamentu poukázali na „prísnosť“ doterajšieho slovenského boja s krízou. Nasleduje preto zopár informácií z estónskeho života verejných financií.

Spolu s Hille Hinsberg, projektovou manažérkou Praxis pre občiansku spoločnosť

Na úvod graf, ktorý by v Eurozóne, ale aj na Slovensku, mohol patriť k zakázaným, keďže ani Slovensko, ani Eurozóna zatiaľ nezažili za posledných 15 rokov pocit prebytkového rozpočtu:

Zdroj: Ministerstvo financií Estónska

Od roku 2000 po krízu končil rozpočet na nule, alebo v prebytku. A to už počas bežiacej dôchodkovej reformy. Kríza priniesla podstatne väčší prepad HDP ako na Slovensku (podiel exportu tiež okolo 80% HDP), ale verejné financie sa dostali na nulu už v roku 2010. Nečudo, že verejný dlh dosahuje len 6% HDP.

Rozsah opatrení bol rádovo iný, ako na Slovensku. Konsolidačné opatrenia v roku 2009 dosiahli 9% HDP  (na Slovensku v 2011 cca 3%) čo je možné ilustrovať na výraznom poklese výdavkov na mzdy štátnych zamestnancov, ktoré nominálne poklesli oproti roku 2008 o 12%, zatiaľ čo na Slovensku len stagnovali (+2%, porovnanie skutočnosť 2008 - rozpočet 2011):

Zdroj: Ministerstvo financií Estónska, viac o konsolidačných opatreniach v tejto prílohe.

Znižovanie miezd štátnych a verejných zamestnancov však zdá sa narazilo na strop. Relatívne vysoká inflácia si vyžiadala uťahovanie opaskov, ktoré aj v krajine, kde zodpovedné hospodárenie je skôr prirodzeným postojom, ako politickým sloganom, vyústilo do štrajku učiteľov, zamestnancov verejnej dopravy, s podporou dôchodcov. Dôchodky boli počas dvoch rokoch valorizované o nižšiu, ako zákonom určenú sumu – dobehnutie valorizácie bolo odložené do budúcnosti na lepšie časy (dovolil by si niekto na Slovensku čo i len otvoriť túto diskusiu?). Na spokojnosti nepridalo ani zvýšenie DPH z 18 na 20%. Štrajk začal v stredu 7.3. nenastúpením do práce, na uliciach bolo ticho.

Uvidíme, či tento štrajk vystaví stopku konsolidačnému úsiliu maratónskemu duu premiéra a ministra financií Jurgena Ligiho, ktorý na pozvanie INESS prednášal aj na Slovensku. Podľa dostupných informácií by však ani predpovedaný pokles rastu HDP z 3,2 na 1,2% nemal vyžadovať dodatočné úsporné opatrenia. Bude teda zaujímavé sledovať, či tlak verejnej mienky povedie k využitiu potenciálu 3% deficitu v budúcnosti. O e-governmente v Estónsku, vysokoškolskom vzdelávaní a penzijnej reforme viac v budúcom komentári. O e-governmente v Estónsku, a penzijnej reforme viac v budúcom komentári.

Radovan Ďurana