Kjótske limity aj bez podpisu
Zatiaľ čo „zeleným“ krajinám ako sú Rakúsko či Švajčiarsko sa pomaly rozplýva sen dosiahnuť limity stanovené Kjótskym protokolom, jednou z mála krajín, ktorá ich pravdepodobne dokáže splniť, je USA. Tie Spojené štáty americké, ktoré ho odmietli ratifikovať, začo sa im dostalo silnej kritiky.
![Kjótske limity aj bez podpisu](https://iness.sk/sites/default/files/styles/article_cover/public/image/blog/07612b5fe63db2a2.jpg?itok=kE4q7weq)
Pritom len pár rokov dozadu to bolo ťažko predstaviteľné. Ako je možná taká náhla zmena a ako to, že ju nikto nepredvídal? Pretože ako to kedysi brilantne vystihol Julian Simon, ľudský um v podobe vedeckého pokroku, ale aj manažérskeho prekonávania prekážok, je nezmerateľný a nepredvídateľný.
Bridlicový plyn bol prednedávnom takmer bezvýznamným a ťažko dosiahnuteľným energetickým zdrojom. No vďaka prelomom v ťažobných technológiách v roku 2010 USA predbehli v produkcii plynu Rusko. Dnes je plyn päťkrát lacnejší v USA ako v Európe a presúva sa naň podstatná časť výroby elektrickej energie. Odhaduje sa, že v nasledujúcich štyroch rokoch sa v USA zatvorí 175 uhoľných elektrární. Už dnes sú emisie CO2 v USA na 20-ročnom minime, v roku 2016 by mal byť pokles až na úroveň roku 1980, nehovoriac o ešte dramatickejšom poklese ďalších látok ako je NO2 a SO2, ktoré produkujú uhoľné elektrárne.
Nie každá krajina má pod sebou obrovské zásoby plynu, no aktuálna situácia demonštruje ako málo dokážeme predikovať spoločenský vývoj, nieto ho dokonca nalinkovať reguláciami, limitmi a či multilaterálnymi zmluvami. Elektrárenské spoločnosti dokážu napriek obrovským utopeným investíciám v uhoľných elektrárňach reagovať veľmi promptne na zmenu a ponúkať lacnejší a čistejší prúd. Niečo, čo sa nepodarí ani po desiatkach kôl rokovaní politikov nad espressom a pagáčmi.