Môže byť recyklácia neekologická?

Recyklácia čo najviac súčastí domového odpadu je už roky jedným z pilierov ekologického správania sa, ku ktorému sú vedení obyvatelia vyspelých krajín. 

Že má táto cesta rôzne háčiky, nasvedčujú ekonomické údaje. Recyklácia, teda transformovanie spotrebovaného materiálu do podoby vhodnej na ďalšie použitie, je často krát drahšia, ako jeho primárna produkcia. Inými slovami, s vyseparovaným odpadom často nie je čo robiť a tak sa kopí v skladoch bez jasného nápadu, ako ho ďalej zmysluplne využiť. Zberový papier je problémom aj na Slovensku, recyklačný fond dokonca zvažoval jeho spaľovanie. Z tohto dôvodu v obchodoch neraz narazíte na výrobky z recyklovaného papiera, ktoré sú drahšie ako rovnaké z nerecyklovaného.

No môže byť, že samotná existencia recyklácie odpadu zvyšuje našu spotrebu? Jesse Catlin a Yitong Wang v Journal of Consumer Psychology prezentovali štúdiu Recycling Gone Bad: When the Option to Recycle Increases Resource Consumption, podľa ktorej ľudia míňajú viac, ak sa im ponúkne možnosť recyklácie.

Dve skupiny ľudí mali testovať kvalitu nožníc na poskytnutom papiere. Jedna skupina mala normálny, druhá recyklovaný. Skupina, ktorá dostala recyklovaný papier, ho minula viac, ako tá prvá. Podobne, ak sa na verejných toaletách nachádzal kôš na recykláciu papiera, ľudia minuli na utretie rúk viac papierových utierok, ako ľudia, ktorí ich hádzali do normálneho koša na odpadky.

Tento výskum naznačuje existenciu psychologickej verzie Jevonsovho paradoxu. Ten hovorí o tom, že zvyšovaním úspornosti zariadenia spotrebovávajúceho zdroje sa zvyšuje ekonomická efektívnosť čo motivuje ku vyššiemu využívania takéhoto zdroja. To v konečnom dôsledku môže znamenať vyššiu celkovú spotrebu zdroja ako pred zefektívnením jeho spotreby. Inak povedané, zvyšovanie účinnosti spaľovacieho motora (viac prejdených kilometrov na liter benzínu) znižuje náklady (prejdený kilometer je lacnejší), čo vedie k vyššiemu využívaniu (začneme jazdiť častejšie a dlhšie trasy).

Výskum Catlina a Wanga naznačuje, že možnosť recyklácie znižuje naše vnútorné bariéry proti plytvaniu („nemusím sa obmedzovať, veď sa to zrecykluje“), ktoré sú často vsugerované. Ak to spojíme s nákladmi na samotné recyklovanie, tak sa rozhodnutie nerecyklovať ukáže ekologickejšie ako recyklovať. Jednoduchý signál pre rozhodnutie  čo recyklovať a čo nie, dáva trh – pokiaľ majú druhotné suroviny reálne použitie, nájdu sa na trhu subjekty, ktoré nás budú motivovať k recyklácii, napríklad plateným výkupom, zľavami na poplatkoch za spracovanie odpadu a podobne.