Vyvlastníme vám hrozienka

Americký najvyšší súd sa začal zaoberať  podnetom nespokojných farmárov, ktorým leží v žalúdku zákon z roku 1937, podľa ktorého ich môže vláda každoročne pripraviť o časť ich hrozienkovej úrody. Otázka, ako je niečo také možné a prečo práve hrozienka, je na mieste.

Pre tento účel špeciálne zriadená komisia, pozostávajúca zo 47 producentov a jedného spotrebiteľa,  tak robí od roku 1940. Pre ilustráciu, v roku 2003 zabavila 47% a v roku 2004 30% hrozienkovej úrody. Zarážajúci je fakt, že farmári za vyvlastnenú úrodu nie sú nijakou formou odškodnení a tí, ktorí sa scenáru snažia zabrániť, sú pokutovaní. Hrozienka sú exportované (samozrejme, pri nízkych cenách) a jediný úžitok, ktorý z toho farmári majú, je zisk po pokrytí všetkých nákladov týchto obchodov. Teda ak nejaký vôbec je.

Cieľom týchto podivuhodných opatrení je vraj dosiahnuť ukážkovo fungujúci trh, aj keď môžeme polemizovať o tom, či trh s hrozienkami zásah tohto druhu potrebuje. Doma zostáva množstvo potrebné pre vnútorný trh a zvyšok je exportovaný. Nastáva situácia, keď umelo vytvorený nedostatok hrozienok vyháňa ceny smerom nahor a preto nie je nezvyčajné, že Kalifornské hrozienka sú v zahraničí lacnejšie ako v samotnej Kalifornii. Je logické, že americkí farmári majú kvôli tomu hlavu v smútku.

Prípad hrozienok nie je ani zďaleka jediný, nakoľko do tohto systému spadá ďalších 30 plodín. Súd by tak mal rozhodnúť, či je takýto zásah naozaj nutný a či by obchod nemohol fungovať aj bez podobných federálnych zásahov. Dôvodov je na to rozhodne dosť.

Paralelu s cieľom ovplyvniť trhovú cenu môžeme stále vidieť aj na Slovensku. U nás ide predovšetkým o produkciu obilnín a cukru. Kľúčovú úlohu u nás zohráva Poľnohospodárska platobná agentúra a jej Účet intervenčného nákupu. Na strane príjmov účtu stoja finančné prostriedky získané z predaja zásob súvisiacich s intervenčnými opatreniami, výdavky tvoria prostriedky na nákup intervenčných zásob a náklady spojené s ich skladovaním a manipuláciou. Poľnohospodárska platobná agentúra teda nakúpi vtedy, keď chce vytlačiť cenu smerom nahor a zásoby predá, keď je na to vhodná príležitosť. Podľa informácií na stránke PPA momentálne k intervenčným nákupom nedochádza, avšak sú neoddeliteľnou súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nečelíme síce vyvlastňovaniu tak, ako je tomu v USA, no podstata opatrenia je rovnaká. Zvýhodňuje producentov pred spotrebiteľmi.
 

Na základe textu publikovaného na economist.com spracovala Jana Kostovčáková.