Doba daňová

Taxing Times, Ťažké časy alebo Doba daňová sa volá posledná októbrová správa MMF o hospodárení štátov. Smutné čítanie.
 

Zlé rozhodnutia centrálnych bánk, rozhadzovační politici, chyby v hospodárskej politike, zlyhaná regulácia finančného sektora a následné zachraňovanie finančných inštitúcií pred následkami ich hlúpych rozhodnutí vedú k rýchlemu rastu daní naprieč vyspelými krajinami znečisťujúcich ekonomické prostredie.

Tieto negatívne externality politického procesu majú devastujúci účinok na motiváciu ľudí tvoriť. Výška dlhov signalizuje, že koncentrácia daňovej otravy ekonomického pralesa bude rásť aj naďalej. Otázkou ale je kde ešte na ošklbanej husi nájsť nejaké to pierko. Inšpiráciu môže poskytnúť krátka poznámka o výhodách a prípadných problémoch pri implementácií jednorazovej dani z majetku. Napriek tomu, že ide len o 250 slov v 107 stranovom dokumente, tieto naozaj rozohrali predstavivosť médií. Raz darmo vety ako  „Prudké zhoršenie stavu verejných financií mnohých krajín oživili záujem o „kapitálovú daň“ – jednorazové zdanenie súkromného majetku – ako výnimočného opatrenia na obnovenie udržateľnosti dlhu.“ alebo „ Daňová sadzba potrebná na zníženie verejného dlhu späť na predkrízovú úroveň ... by v eurozóne musela byť 10 % z  čistého majetku domácností.“ sú natoľko desivé že majú potenciál zaujať.

Prekvapivé je ale samotné prekvapenie. Dokument iba opakuje to, čoho by si mali byť všetci vedomí najneskôr po Cypre. Keď politici môžu zobrať ľuďom polovicu príjmu, prečo by nemohli polovicu majetku? Pravdepodobnosť vyvlastnenia rastie s intenzitou fiškálnych problémov štátu. Veď podobné opatrenie si pamätá ešte mnoho našincov. Okradnutie obyvateľstva v roku 1953 za pomoci „menovej reformy“ obnovilo „udržateľnosť dlhu“ československých socialistických centrálnych plánovačov a umožnilo boľševikovi prežiť ďalších 36 rokov.

SME, 11.11.2013