Nepodmienený základný príjem

Je názov občianskej iniciatívy, ktorej cieľom je poskytnúť každej osobe v EÚ príjem na úrovni 60% priemerného čistého príjmu v Únii.

Na to, aby sa dostala do Bruselu, musí do dnešného dňa (14.1.2014) zozbierať jeden milión podpisov z minimálne 7 členských štátov EÚ. Text iniciatívy je zverejnený na tejto stránke.

Pred pár dňami som na túto tému reagoval pre viaceré médiá, a keďže ani internetové noviny (napr. tu) nezverejnili odpovede v celom kontexte, uvádzam ich aj v tomto blogovom príspevku:

Novinár: Informácie o nepodmienenom základnom príjme sa rôznia. Keď by tento príjem nahradil doterajší systém sociálnej podpory, myslím podporu v hmotnej núdzi, tzv. sociálku a napríklad aj rodičovský príspevok a prídavky na deti, ako by to ovplyvnilo slovenský rozpočet?

RD: Tento nápad (na základe zverejnenej iniciatívy, ktorá stále postráda množstvo dôležitých detailov, napr. odkiaľ budú peniaze na NZP pochádzať) považujem za absolútny nezmysel, ktorý stojí na vode nielen ekonomicky ale aj filozoficky. Ak si iniciatíva kladie za cieľ bojovať s chudobou, je obrovským plytvaním rozdávať nepodmienený základný príjem plošne (a teda aj bohatým). Chudobu je potrebné cieľovať adresne a pomáhať tým, ktorá sú v núdzi a nedokážu si z nej pomôcť vlastnými silami (napríklad prácou). Ak by sa poskytoval plošný nepodmienený príjem na úrovni 60% priemernej čistej mzdy, tak napríklad len v prípade detí by sa dodatočné výdavky vyšplhali na cca 3 miliardy eur. To je obrovská suma, pre porovnanie: na dani z príjmov právnických osôb vláda ročne vyberie okolo 2 miliardy.

Je jasné, že z vlastných zdrojov to Slovensko neutiahne (resp. jedine za predpokladu, že drasticky oseká výdavky vo všetkých ostatných oblastiach ako je napríklad zdravotníctvo alebo školstvo, informácie o výdavkov vlády do rôznych oblastí nájdete na našej stránke http://www.cenastatu.sk/ ).

Navyše, ak by sa pristúpilo k vyplácaniu nepodmieneného základného príjmu, prinieslo by to množstvo ďalších negatívnych efektov, ako napr. nárast nezamestnanosti, či rýchlejší rast cien.

Novinár: Keď by sa jednalo o peniaze z EÚ, v zmysle inakšieho prerozdeľovania, ako to prezentuje napr. pán Blaha, SR by ušetrila ?

RD: Peniaze EÚ nie sú bezodná studňa. Ak by sa takáto schéma aplikovala v celej EÚ, ako sa navrhuje v iniciatíve, rozpočet EÚ by sa musel dramaticky zvýšiť a to by znamenalo aj podstatne vyšší príspevok Slovenska do spoločnej EÚ pokladnice, čiže ani tento argument neobstojí. Na dôvažok, verejné financie väčšiny krajín Európskej únie sú vo vážnych problémoch a všetci sa snažia o ich konsolidáciu buď formou vyšších daní alebo osekávania výdavkov. Neviem si predstaviť, že by sa v EÚ našli ďalšie desiatky až stovky miliárd eur na takéto schémy.