Gastrolístky žijú ďalej

Gastrolístky dnes u nás používa 750-tisíc zamestnancov. Priemerná hodnota stravného lístka na Slovensku je 3,5 eura.

Ak teda štandardný zamestnanec pracuje približne 20 pracovných dní v mesiaci, dostane každý mesiac stravné lístky v hodnote 70 eur. Na týchto nákladoch sa podľa zákonných pravidiel delí so svojim zamestnávateľom: 45 % sa strhne zamestnancovi z čistej mzdy a 55 % zaplatí zamestnávateľ nad rámec superhrubej mzdy.

Existencia gastrolístkov komplikuje životy takmer všetkým. Gastrolístky sú ceniny vyžadujúce špeciálny režim, čím zvyšujú zamestnávateľom administratívne náklady. Zamestnanci de facto dostávajú časť výplaty vo forme účelovo viazaných stravných lístkov, čo obmedzuje spôsob nakladania s ich vlastnými peniazmi. Zvyšujú tiež náklady reštauráciám a obchodom, ktoré získané stravné lístky vymieňajú za hotovosť u ich emitentov za poplatok.

Keď bol pred 3 rokmi na stole návrh na zrušenie gastrolístkov a povinný 55 % zamestnávateľský príspevok sa mal jednoducho vyplácať zamestnancom do mzdy, odborári s návrhom v zásade súhlasili. Návrh však neprešiel a gastrolístky žijú dodnes. Jediný, kto z nich tak má prospech, sú licencované spoločnosti, od ktorých zamestnanci (prostredníctvom zamestnávateľov) musia gastrolístky nakupovať.

Gastrolístky sa nakoniec vždy vrátia k ich licencovanému vydavateľovi, ktorý ich preplatí za eurá, no až po odrátaní svojej provízie. Tá je v Zákonníku práce obmedzená na 3 % z nominálnej hodnoty stravného lístka. Gastrofirmy tak majú na celej gastro schéme garantované príjmy vo výške takmer 20 miliónov eur, ktorý v konečnom dôsledku pochádza z miezd slovenských zamestnancov. Zisk týchto spoločností často vysoko prevyšuje milión eur ročne, zisková marža (podiel zisku na tržbách) môže dosahovať aj 30 %.

Obáva sa azda zákonodarca, že by ľudia po zrušení gastrolístkov prestali obedovať? Obdobný argument skutočne zaznel – od šéfa Asociácie emitentov stravovacích poukážok. Nemal by potom štát povinne vyplácať vo forme gastrolístkov aj časť starobného dôchodku? U dôchodcov azda nehrozí, že si namiesto potravín budú kupovať alkohol alebo cigarety? A nemala by vláda uvažovať nad úplným nahradením meny poukážkami určenými na konkrétny účel (oblečenie, dovolenka, vybavenie domácnosti, rekreačné aktivity), aby zamestnanec splnil predstavy ministerských úradníkov (a záujmových skupín) o míňaní svojho príjmu?

Gastrolístky sú pre zamestnanca úplne zbytočným medzičlánkom už len preto, že v praxi dokáže ktokoľvek vymeniť stravné lístky za hotovosť u kolegu, ktorý sa chystá spraviť väčší nákup. Pre oboch to predstavuje len zbytočnú komplikáciu. Na trhu sa však dá aj za gastrolístky okrem potravín nakúpiť skutočne všeličo. Napríklad služby u prostitútok.

Základnou otázkou však ostáva: má rozhodovať o použití svojich zarobených peňazí zamestnanec alebo štátni úradníci s Asociáciou emitentov stravovacích poukážok? Gastrolístky ostávajú každodennou pripomienkou toho, ako vyzerá oblasť, v ktorej sú záujmové skupiny prepojené so štátnou mocou silnejšie ako záujmy občanov. Tak ako pri iných sociálnych opatreniach treba mať aj tu na zreteli, či politikom leží na srdci viac komfort pracujúcich, alebo biznis spriatelených firiem na úkor všetkých ostatných.

Hospodárske noviny, 23.2.2014