Smršť stavieb sa nekonala

Pripravovaný kontroverzný zákon o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy má výrazne sťažiť možnosť získať poľnohospodársku pôdu ľuďom, ktorí už nie sú farmári, čím brzdí štart novej generácie poľnohospodárov. Takisto bráni vlastníkom pôdy predať svoj majetok tomu, koho si oni vyberú. Pôdu budú musieť ponúknuť  miestnym družstvám.

Jedným z kľúčových argumentov obhajcov tohto zákona je zamedzenie „špekuláciám“ s poľnohospodárskou pôdou, ktoré údajne vedú k jej premene na stavebné pozemky a tým k znižovaniu rozlohy obrábateľnej pôdy. Aj nejeden bodrý občan musel byť znepokojený pri pohľade na rastúce predmestia a pribúdajúce búdy fabrík a skladov.

Emócie sú jedna vec a realita čísel druhá. Pozreli sme sa na údaje štatistického úradu o rozlohe zastavaných plôch a nádvorí (čo je štatistické synonymum pre akékoľvek stavby) v jednotlivých krajoch Slovenska.

Ako vidno, aj v čase najväčšieho stavebného boomu rokov 2003-2012 prišlo k sotva badateľnému nárastu zastavaných plôch na celkovej rozlohe územia krajov. Najväčší nárast zažil prirodzene Bratislavský kraj, v ktorom sa zastavané plochy zväčšili o 10,1%. Napriek tomu stavby zaberajú len 8% rozlohy kraja. Nasleduje Trnavský kraj so 7%. Na opačnej strane sú Banskobystrický a Prešovský kraj, kde je zastavaných zhodne len 3,5% územia.

Zo 49 035 kilometrov štvorcových slovenského územia je zastavaných 2 326 kilometrov štvorcových. Od roku 2003 sa táto plocha zväčšila o 79 kilometrov štvorcových. Teda do štvorca o strane necelých 9 kilometrov by ste umiestnili všetky nové stavby so súvisiacimi, dovtedy nezastavanými pozemkami, ktoré na Slovensku vznikli medzi rokmi 2003-2012.

Porovnajme si tieto čísla nie s celkovou rozlohou Slovenska, ale s pôdnym fondom. Poľnohospodárska pôda pokrýva  24 108 kilometrov štvorcových, teda trošku viac ako polovicu územia republiky. Medzi rokmi 2003-2012 ubudlo 261 kilometrov štvorcových poľnohospodárskej pôdy teda 1,1% jej celkovej plochy. Avšak zastavané plochy a nádvoria v rovnakom období narástli len o 73 kilometrov štvorcových (číslo sa mierne odlišuje od údajov štatistického úradu kvôli odlišnému datovaniu). Väčšina poľnohospodárskej pôdy sa premenila na ostatné plochy (+89 km2, obsahuje manipulačné plochy, lomy, parky, cintoríny, poľné cesty...), lesné pozemky (+82 km2) a vodné plochy (+19 km2).

Na záver si dovolím spomenúť, že len repka olejná, z ktorej sa len 10% spotrebuje na potravinárske účely, sa pestuje na 1 372 kilometroch štvorcových ornej pôdy, slnečnica na 838 kilometroch štvorcových, kým zelenina na 66 „štvorcoch“. Ak niekoho trápi nedostatok pôdy pre potraviny, mal by sa skôr báť bruselských regulátorov, nie túžby ľudí presťahovať sa z paneláku do rodinného domčeka.