Fungujúca ekonomika sa nedá kúpiť

Hoci sa v posledných 2-3 rokoch zdalo, že politika stimulov sa utlmí, v poslednom období sa s nimi opäť trhá vládne vrece. Slovensko posledných pár rokov sústavne klesá v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Niet divu. Odbúravanie byrokracie napreduje pomaly. Platiť dane je vďaka novým pravidlám o vykazovaní DPH bolestivá anabáza. Nehovoriac o tom, že sadzby daní aj výška odvodov išli hore. Sadzba korporátnej dane je najvyššia vo východnej Európe. O zlepšení súdnictva zatiaľ len snívame. Podnikateľ je vykresľovaný ako triedny nepriateľ, ktorého majú skrotiť rôzne daňové kobry, či bločkové lotérie.

Ľudia sa do rozvíjania podnikania nehrnú a cítiť to aj na stagnujúcej nezamestnanosti. Riešiť spomenuté problémy je pre politika náročné a neraz si žiada krv popularity. Jednoduchšie je pracovné miesta kúpiť stimulmi.

Ale je tu problém. Stimuly pracovné miesta nevytvoria. Oni ich len medzi podnikateľmi prerozdelia. Aby ste mohli niekomu poskytnúť stimul (a je jedno, či priamo ako hotovosť, alebo nepriamo ako odpustenie daní), musíte niekomu inému zobrať viac. Zastimulovaný podnik začne zamestnávať, vyrábať a platiť (aspoň nejaké) dane. Možno dokonca zaplatí na daniach viac, ako dostal na stimuloch. Avšak zároveň niekde peniaze vďaka vyšším daniam chýbajú. Ostatní podnikatelia zainvestujú menej, zamestnajú menej ľudí, spotrebitelia menej nakúpia.

Na tejto strane sa zase zaplatí daní menej. A tá strata je z logiky veci väčšia, ako zisk zo zastimulovaného podniku. Kým na trhu najlepších podnikateľov vyberáme my všetci našimi peňaženkami, o pridelení stimulov rozhodujú úradníci.

Pomoc regiónom? Zabudnite. Tie regióny, ktoré mali najvyššiu nezamestnanosť pred 15 rokmi, ju majú najvyššiu aj dnes. Stimuly im nepomohli. Fungujúca ekonomika sa totiž nedá kúpiť.

Hospodárske noviny, 19.5.2014