Práca v ohrození

Eurostat nedávno zverejnil štatistiku zamestnanosti v krajinách EÚ28. Vyplýva z nej, že v produktívnom veku od 20 do 64 rokov pracovalo minulý rok v EÚ 68,3 % populácie. Je to o dva percentuálne body menej ako v roku 2008:

Najvyššou mierou zamestnanosti v tejto vekovej skupine sa môžu pochváliť Švédsko (79,8 %), Nemecko (77,1 %), Holandsko (76,5 %), Dánsko (75,6 %) a Rakúsko (75,5 %). Naopak, na opačnom konci sa nachádzalo Maďarsko (63,2 %), Taliansko (59,8 %), Španielsko (58,2 %), Chorvátsko (53,9 %) a Grécko (53,2 %). Slovensko sa drží v slabšej polovici rebríčka s mierou zamestnanosti 65 %.

Dôležitejší ako rebríček naprieč krajinami je však trend. Ako si teda viedli jednotlivé európske krajiny vo vývoji zamestnanosti od predkrízových čias dodnes?

Nárastom miery zamestnanosti sa môžu pochváliť len Malta, Nemecko, Luxembursko, Maďarsko*, Rakúsko a Česká republika. Slovensko zaznamenalo nadpriemerný pokles zamestnanosti (zo 68,8 % na 65 %), a zrejme neprekvapí, že na konci rebríčka objavíme najmä krajiny PIIGS s výrazným poklesom zamestnanosti, ktorá v prípade Cypru (zo 76,5 % na 67,1 %), Španielska (z 68,3 % na 58,2 %) a Grécka (zo 66,5 % na 53,2 %) nadobudla skutočne extrémne prepady.

Zatiaľ čo v roku 2008 bolo v súčasnej EÚ28 len 7 krajín s mierou zamestnanosti (20 až 64 ročných) menšou ako 68 %, v minulom roku ich bolo už 15.

Prepady pracujúcich sú však ešte výraznejšie, ak sa na ne pozrieme v absolútnom počte pracujúcich. V roku 2008 pracovalo v EÚ28 v produktívnom veku (15-64) takmer 219 mil. ľudí, o 5 rokov neskôr už len niečo vyše 212 mil. ľudí. V rovnakom období klesla aj ich miera zamestnanosti z 65,7 % na 64,1 %. Absolútny pokles pracujúcich v produktívnom veku (3,0 %) v EÚ tak bol dramatickejší ako relatívny pokles (2,4 %).

Zo štatistík Eurostatu vyplýva, že ťahúňom tvorby pracovných miest bolo Nemecko a Veľká Británia. Celkový príspevok krajín so stúpajúcim počtom pracovných miest (+2,8 mil.) bol však menší ako strata pracovných miest v Španielsku (-3,5 mil.), ktorú ešte zosilnili straty ďalších 19 krajín eurozóny (ďalších -5,1 mil.).

Krajiny EÚ28 si stanovili ambiciózny cieľ zvýšenia zamestnanosti o 6,7 % do roku 2020. Otázkou ostáva, či ostane len pri pekných deklaráciách, alebo krajiny skutočne pristúpia k radikálnym reformám trhu práce. Miera zamestnanosti (20 až 64 ročných) v krajinách EÚ totiž naposledy medziročne stúpla v roku 2008. Nie príliš pozitívna správa pre milióny ľudí naprieč kontinentom, ktorí si od začiatku krízy len ťažko hľadajú uplatnenie.

*Maďarsko malo v roku 2008 jednu z najnižších mier zamestnanosti, ktorá sa zvyšuje podstatne ľahšie, ako keď je ekonomika blízko plnej zamestnanosti.