Eurofondy naše každodenné

Eurofondy sú súčasťou slovenskej ekonomickej reality od roku 2004, keď sme vstúpili do Európskej únie. Čerpať z nich môžu súkromné aj verejné inštitúcie na realizáciu rôznych projektov na Slovensku. Vzhľadom k možnosti relatívne ľahkého získania obrovských finančných prostriedkov z Bruselu sa z nich však stal aj obrovský nástroj korupcie a plytvania, pozmenili aj štruktúru slovenských verejných financií. Dnes už nie len z daní žije slovenský rozpočet, ale aj z eurofondov. Slovami nášho premiéra, bez eurofondov by sme skapali.

Eurofondovej realite totiž politici prispôsobili aj verejný ropočet, a tak verejné kapitálové investície dnes financujeme takmer výhradne z európskych zdrojov. Rozšírenie možností príjmov rozpočtu však namiesto vyrovnanejšieho hospodárenia nafúklo jeho výdavkovú stranu. Bez eurofondov by sme teda „neskapali“, len by sme sa museli ostať pri zemi a prispôsobiť rozpočet našim možnostiam.

Ako to dnes teda s čerpaním eurofondov vyzerá?

Zdroj: Záverečné účty VS 2004-2013, vlastné prepočty

Slovensko od vstupu do EÚ odviedlo do európskeho rozpočtu vyše 6,1 mld. eur. Len v minulom roku náš príspevok tvoril 825 mil. eur. Celkové príjmy z eurofondov od roku 2004 dosiahli takmer 13 mld. eur, z toho 2,2 mld. eur prišlo na Slovensko v minulom roku. Čerpanie eurofondov si vyžaduje aj spolufinancovanie zo zdrojov slovenského rozpočtu, čo výdavky verejnej správy od roku 2004 navýšilo o ďalších 3,2 mld. eur.

Za obdobie rokov 2004 - 2013 tak bolo na prijatie 1 eura z rozpočtu EÚ potrebné vynaložiť  73 centov výdavkov z našich zdrojov.

V kumulatívnom náhľade badať v posledných rokoch pomerne prudké zvyšovanie rozdielu medzi príjmami z EÚ fondov a celkovými výdavkami slovenského rozpočtu:

Zdroj: Záverečné účty VS 2004-2013, vlastné prepočty

Vplyv eurofondov na štátny rozpočet

Zaujímavý je tiež vplyv eurofondov na rozpočtovanie výdavkov štátneho rozpočtu. Tieto sú totiž v posledných rokoch rozpočtované výrazne vyššie, než aké sú nakoniec skutočné výdavky (o vyše 10 %). Zatiaľ čo v roku 2013 sa rozpočtovali výdavky štátneho rozpočtu na 17,0 mld. eur, skutočné výdavky dosiahli len 14,8 mld. eur.

Naoko sa tento rozdiel dá prezentovať ako šetrenie vo výdavkoch verejnej správy. Ak sa však pozrieme, kde toto „šetrenie“ vzniklo, zistíme, že 600 mil. eur „ušetrilo“ ministerstvo dopravy na výdavkoch cestnej a železničnej infraštruktúry, ďalších 230 mil. eur nevyčerpalo ministerstvo pôdohospodárstva na podporu regionálneho rozvoja. Rozpočtované výdavky MF SR na informatizáciu spoločnosti vo výške 374 mil. eur nedosiahli v skutočnosti ani 100 mil. eur, podpora energetiky a inovácií ministerstva hospodárstva klesla z rozpočtovaných 140 mil. eur na 16 mil. eur. O 264 mil. eur menej oproti rozpočtovanej sume minulo aj ministerstvo životného prostredia. Jedná sa pritom o výdavky, ktoré sú financované takmer výhradne z európskych zdrojov.

Prioritou verejnej správy by nemalo byť vyčerpanie eurofondov za každú cenu. Sú to vzácne zdroje, ktorých použitie navyše spolufinancujeme z daní. Podstatnejšia ako samotná výška čerpania je preto úžitok daňových poplatníkov z investície. Eurofondy zaliate v asfalte predraženej diaľnice do Užhorodu sotva prinesú krajine blahobyt. Takisto zbytočné a predražené zatepľovanie verejných budov, či vydávanie propagačných publikácií.

Pri zostavovaní rozpočtu by tak vláda okrem túžby minúť čo najviac bruselských zdrojov mala zohľadniť aj naše skutočné možnosti čerpania eurofondov. Neschopnosť čerpať efektívne totiž môže byť nesprávne interpretovaná ako šetrenie vo výdavkoch verejnej správy.
(Za vytvorenie grafiky ďakujeme Jurajovi Zamborskému).