Sú živnostníci čiernymi pasažiermi sociálneho systému?

Vrabce na parlamentnej streche čvirikajú, že živnostníkom sa možno radikálne zvýši ich „záporná minimálna mzda“. Teda minimálne odvody, ktoré každý mesiac musia platiť bez ohľadu na príjem.

V takýchto chvíľach vždy prichádza niekto s argumentmi, že živnostníci sú čiernymi pasažiermi sociálneho systému. Vraj málo platia a veľa berú.  

Tak sa na to skúsme pozrieť.

Práceneschopnosť? Neoplatí sa.

Na stránkach Sociálnej poisťovne však nenájdete údaje o platbách a čerpaní z jednotlivých fondov poistenia (dôchodkové, nemocenské, invalidné poistenie atď.) rozdelené podľa toho, či sa týkajú zamestnanca, alebo SZČO. Sociálna Poisťovňa nám v odpovedi na žiadosť o informáciu vysvetlila, že jediný fond, kde je takéto rozlíšenie možné, je fond nemocenského poistenia.

V roku 2022 doň SZČO odviedli 61 279 000 eur a čerpali 41 178 000 eur. Zamestnanci (vrátane dohodárov) po sčítaní platieb zamestnanca a zamestnávateľa odviedli 783 220 000 eur a čerpali 970 930 000 eur.

Vo fonde nemocenského poistenia vidíme, že v prípade SZČO bol v roku 2022 výrazne prebytkový (+33%), zatiaľ čo v prípade zamestnancov bol stratový (-24%) a živnostníci systém dotovali.

Nemalo by to byť prekvapivé. Dávky sa počítajú z vymeriavacieho základu, ktorý majú živnostníci väčšinou minimálny. Potenciálne dávky sú preto veľmi nízke a živnostníkovi sa absolútne neoplatí „hodiť sa na PNku“, ak naozaj nemá vážnu zdravotnú prekážku. Pre ilustráciu, v roku 2023 bolo na Slovensku  v priemere 3,6% pracovnej sily priebežne na PN a priemerná dĺžka PN bola 44 dní.

Živnostník na dôchodku

Kľúčovou zložkou výdavkov sociálneho systému sú však starobné dôchodky. Pred rokmi by sme mohli napísať to isté, čo v prípade nemocenskej – kto málo platí, málo dostane. Karty ale zamiešalo zavedenie nesystémového prvku s názvom minimálny dôchodok. Ten má garantovaný každý, kto bol dôchodkovo poistený stanovený počet rokov, bez ohľadu na výšku platby.

Teraz to bude chcieť trocha počítania kombinovaných s predpokladmi. Prvým predpokladom je ukotviť sa v čase. V ňom sa totiž mení ako výška odvodov, aj výška minimálneho dôchodku.

Vezmime si modelového živnostníka, ktorý by bol sociálne poistený 40 rokov a celú dobu by platil minimálne sociálne odvody. Koľko strávi taký živnostník na dôchodku? Staršia štatistika RRZ/SP z roku 2017 hovorí, že muž je dôchodcom v priemere 17 rokov a žena 27 rokov. Zároveň vieme, že ¾ živnostníkov sú muži. To by nám dalo priemer 20 rokov na dôchodku. Čerstvý Ageing Report Európskej komisie z roku 2024 však uvádza ako „duration of retirement“ (trvanie dôchodku) vo výške necelých 18 rokov pre celú populáciu. Vzhľadom k ich definícii to ale môže byť ovplyvnené súbehom dôchodku a zamestnania.

Je tu mnoho ďalších otázok – nemajú živnostníci kratšiu dobu dožitia (25% z nich pracuje na stavbách)? Neodchádzajú do dôchodku neskôr (môžu mať roky bez sociálneho poistenia)? Nepokračujú v živnosti aj počas starobného dôchodku (odvádzali by viac odvodov)? Koľko vlastne bude „čistých“ živnostníkov, ktorí celý život len podnikali a nikdy nemali pracovný pomer? Vieme, že väčšina živnostníkov v danom momente platí sociálne odvody z minimálneho vymeriavacieho základu – no nevieme, ako sa mení tento údaj v čase. Koľko živnostníkov z minimálneho základu vyrastie a koľko ich tam je celý život?

Na tieto otázky by mali odpovedať tí, ktorí živnostníkov označujú za čiernych pasažierov. No skúsme sa pozrieť aspoň na základné čísla.

V roku 2023 odvádzal živnostník s minimálnym vymeriavacím základom 109 eur mesačne na starobné dôchodkové poistenie v rámci sociálneho poistenia. Tam ale nekončíme. Sociálna poisťovňa účtovne vedie síce rôzne fondy. V skutočnosti ale všetky peniaze skončia v jednom spoločnom hrnci, z ktorého odjedá deficitný systém starobných dôchodkov a do menšej miery nemocenský systém. Živnostník tak síce odvádzal ďalších 28,76 eur do rezervného fondu, ale táto „rezerva“ sa celá používa na financovanie starobných dôchodkov, takže ju musíme prirátať. Na nemocenskom poistení odvádzal 26,64 eur. Ako sme ukázali vyššie, 1/3 z tejto sumy je prebytok, ktorý takisto slúži na sanovanie celého systému, takže šup tam s ňou. Potom tu máme ešte odvod 36,33 eur na invalidné poistenie. V tomto prípade nevieme odlíšiť, koľko čerpajú živnostníci. Ale vieme, že ako celok je invalidné poistenie prebytkové a 42% vybratých odvodov sa v skutočnosti využije na sanovanie starobných dôchodkov. Vo výsledku to znamená, že z minimálneho sociálneho odvodu živnostníka smerovalo v roku 2023 až 161,8 eur na financovanie starobných dôchodkov.

Aby sme sa vyhli väčšinou chybným odhadom budúceho rastu miezd a inflácie, predpokladajme, že počas celého obdobia máme rovnakú výšku príjmu, dôchodky, ktoré sa nevalorizujú, a zákony, ktoré sa nemenia. Budeme teda uvažovať, že výška odvodov aj výška minimálneho dôchodku sa „ukotví“ v roku 2023.

To znamená, že náš živnostník by odvádzal 40 rokov na starobné dôchodky 161,8 eur mesačne, čím by do systému starobných dôchodkov prispel sumou 77 664 eur.

Vo svete bez minimálneho dôchodku by mu bol za tieto odvody vymeraný dôchodok vo výške 354,9 eur mesačne. Spomínaných 77 664 eur by takýmto dôchodkom „vyčerpal“ presne za 18,2 roka. Teda bez dvoch rokov by to bolo obdobie svojho života na dôchodku. Pozor, nezabudnite – s tým „čerpaním“ ide len o slovný obrat, v prvom pilieri si v skutočnosti nijak nesporíte!

Lenže my tu máme svet minimálneho dôchodku. Takže náš dôchodca dostane priznaný minimálny dôchodok vo výške (k 1.1.2023) presne 378,5 eur mesačne. Tým pádom sa jeho odvodovo-dôchodková bilancia preklopí do plusu už po 17 rokoch na dôchodku. Ak ste muž, v priemere zomriete práve v tomto momente.

Možno ste si všimli, že do výpočtu sme nezahrnuli čerstvý 13. dôchodok. Ten je totiž plne financovaný transferom z rozpočtu. Teda nie odvodmi, ale ostatnými daňami. A živnostník zaplatí DPH v potravinách, alebo spotrebnú daň na pumpe rovnako, ako zamestnanec. Tento istý argument by sme mohli použiť aj pre samotný minimálny dôchodok. Rozdiel medzi vypočítaným a minimálnym dôchodkom dopláca Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny zo všeobecného rozpočtu, nie je financovaný z odvodov. Výpočtom sme ale chceli poukázať na skutočnosť, že živnostnícke odvody vôbec nie sú tak „mimo“, ako sa to zvykne prezentovať.

Zaplaťte, čo sme vám sľúbili.

Zavedenie minimálneho dôchodku zmenilo pravidlá hry. Živnostníci sa tým dostávajú do absurdnej situácie. Sú de facto obviňovaní z toho, že na sociálnom systéme „zarábajú“. Politici im akoby odkazujú: „My sme vám sľúbili minimálny dôchodok o 10-20-30 rokov. Ale chceme, aby ste si ho už dnes zaplatili!“ Chybou v systéme nie sú odvody živnostníkov, ale existencia minimálneho dôchodku, ktorý je nelogickým prvkom v kvázi zásluhovom systéme.

Mimochodom, „zneužiť“ minimálny dôchodok sa dá oveľa jednoduchšie, ako živnostenským podnikaním. Na jeho získanie stačí existencia sociálneho poistenia v akomkoľvek úväzku. Stačí si teda ako zamestnanec (alebo cez odmenu konateľa) vyplácať minimálnu mzdu za hodinu denne. Takto si vie aj zamestnanec „nasporiť“ na minimálny dôchodok s nižšími odvodmi, ako platí živnostník.

Diskusia o živnostníkoch sa snaží prezliecť do kabáta etickej diskusie o férovom prispievaní do sociálneho systému.  No na konci dňa je jediným dôvodom na jej neustále oživovanie jediný cieľ – priniesť ďalšie finančné zdroje na oltár verejných výdavkov odtrhnutých z reťaze. Miesto zvyšovania odvodov živnostníkov sa radšej bavme o vysokých odvodoch zamestnancov.

SME, 22.8.2024