Takto vám politici zhoršujú život v práci

Na Slovensku sme si zvykli, že politici ovplyvňujú výšku miezd v súkromných podnikoch. Nie priamo, ako to bolo v socializme. Ale nepriamo, reguláciami. Napríklad cez pravidelné zvyšovanie minimálnej mzdy alebo cez nepravidelné zvyšovanie rôznych príplatkov za prácu v noci, cez víkend a sviatky.

Na prvý pohľad ľúbivá politika pre zamestnancov však môže prinášať nepekné následky. Na tomto mieste sa ekonómovia zvyčajne pustia do vysvetľovania, ako zvyšovanie nákladov zamestnávania vedie k prepúšťaniu a vyššej nezamestnanosti. Prepustiť je však len jedna z celej palety možných reakcií podnikateľov na vyššie náklady. Zamestnanecký pomer má mnoho aspektov, ktoré môžu zamestnávatelia upraviť, predefinovať alebo úplne zmeniť v reakcii na umelo rastúce náklady. 

Keď sa človek rozhoduje, že sa niekde zamestná alebo ostane pracovať, berie okrem peňažnej mzdy do úvahy aj nepeňažné kompenzácie. Sem môžeme zaradiť všetko od príjemného a bezpečného pracovného prostredia, zamestnaneckých benefitov ako permanentky do posilňovne, až po možnosť flexibilnejšej pracovnej doby, zamestnanecké zľavy, školenia alebo tréningy.

Všetky tieto nepeňažné kompenzácie sú pre zamestnávateľov rovnaké náklady ako peňažná mzda. Spolu tvoria celkovú cenu práce. Pri ich nastavovaní sa snažia nájsť ich optimálnu kombináciu, ktorú ako balík ponúkajú zamestnancom. Ich cieľom je nastaviť ho tak, aby nepeňažné benefity zvýšili atraktivitu zamestnania viac, než náklady na ich poskytnutie. Teda neposkytujú ich zamestnancom z dobrej vôle, ale preto, lebo je to spôsob ako dosiahnuť vyšší zisk. 

No a do tohto procesu politici na Slovensku pravidelne hádžu vidly. Z centra, plošne a povinne začnú zvyšovať peňažnú kompenzáciu zamestnancov. Naposledy zvýšením sadzby zdravotných odvodov ale pravidelne sa to deje zvyšovaním minimálnej mzdy. Časť zamestnávateľov môže na tieto zvýšené náklady reagovať prepúšťaním alebo rozhodnutím nezamestnať nových ľudí. Ale veľká časť zareaguje skôr predefinovaním balíka kompenzácií. Neexistuje niečo ako obed zadarmo. Zamestnávatelia z donútenia síce zvýšia peňažnú časť, ale následne sa budú snažiť ušetriť v tej nepeňažnej. Nie preto, že by chceli škodiť zamestnancom, ale preto, že musia udržať ekonomickú opodstatnenosť ich pracovného miesta. A tu začína vznikať konflikt, nepochopenie a tragédia mnohých firiem na Slovensku.

Rôzni zamestnávatelia môžu začať kompenzovať vyššie finančné náklady viditeľnými zmenami ako krátením benefitov alebo zliav pre zamestnancov. Ale aj postupným a menej viditeľným zhoršovaním pracovného prostredia. Napríklad začnú zvyšovať intenzitu práce, budú prísnejšie sledovať produktivitu, zavedú kratšie prestávky alebo viac ambiciózne normy výkonov. Všetko toto zhorší pracovnú klímu pre zamestnancov a zaseje semienko konfliktu „my verzus oni.“

A čo je najhoršie, zamestnanci si tento postupný proces zhoršenia pracovného prostredia spravidla nespoja s tým, že ide v skutočnosti o „platbu“ za politikmi pretlačené zvýšenie peňažnej odmeny. Že politici sa za nich rozhodli zmeniť zloženie kompenzačného balíka, kde majú teraz viac peňažnej odmeny na úkor tej nepeňažnej. Zamestnanci jednoducho začnú obviňovať zamestnávateľov, ktorí tlačia na ich výkon a často nadobudnú dojem, že ich zamestnávateľ chce pre svoj vlastný prospech poriadne vyžmýkať. 

Tým nechcem tvrdiť, že každé zlé pracovné prostredie na Slovensku ide na vrub tohto efektu. Tvrdím len, že toto je dôležitý aspekt fungovania trhu práce. A je o to dôležitejší, o čo viac a často sa politici snažia ovplyvňovať mzdovú politiku v súkromných firmách. Nanešťastie je to niečo, na čo si slovenskí volič zvykol a tlieska tomu. Nechápe, že v skutočnosti tlieska tomu, že si bude musieť „nakúpiť viac“ peňažnej odmeny na úkor príjemnejšej práce.

HNonline.sk, 04.09.2024