Tlačová správa: 8 dôvodov prečo nezvyšovať kapitál VšZP

INESS so znepokojením vníma avizovanú snahu z verejných zdrojov vykonať rozsiahly kapitálový vklad do štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Takéto rozhodnutie by bolo zásadným krokom späť pre slovenské zdravotníctvo.

Je na to minimálne osem dôvodov:

1. Obrovský výdavok 100 miliónov eur nemá žiadnu pozitívnu spätosť s kvalitou a dostupnosťou zdravotnej starostlivosti pre slovenských pacientov. Naopak, je pokračovaním tradície oddlžovania neefektívne sa správajúcich subjektov a podporovaním morálneho hazardu. Navyšovanie imania sa udialo aj pred rokom 2010. Po obrovskej strate z roku 2016 ho chystala v roku 2018 aj Ficova vláda, poisťovňa vtedy dokázala z problému ešte vyrásť.
2. Najvyššie výdavky za zdravotnú starostlivosť nie sú pozitívnou vlastnosťou, ale definíciou neefektívneho nakupovania zdravotnej starostlivosti. O neefektivite svedčí aj fakt, že VšZP má zhruba 660 zamestnancov na milión poistencov, kým súkromné majú priemerne 450. Podobne tak aj kauzy ako teta Anka, či úpadok majetku spoluvlastneného VšZP (kúpele Sliač, v ktorých dokonca v roku 2017 VšZP zvýšila svoj podiel odkúpením podielu súkromného spoluvlastníka).
3. Poistenci hlasujúci každý rok v septembri svojim výberom poisťovne signalizujú skôr preferenciu občanov zmenšovať objem zdrojov štátneho subjektu. Ďalší veľký presun z dominantnej štátnej poisťovne k súkromným s najväčšou pravdepodobnosťou nastane aj tento rok. Za posledných 10 rokov VšZP tak stratila okolo 600 000 poistencov.
4. Je to de facto začiatok likvidácie konkurencie v zdravotnom poistení. Práve tá odkryla hlbokú neefektivitu štátnej poisťovne.
5. VšZP hrá na tom istom ihrisku ako súkromné poisťovne a mala rovnakú možnosť tvoriť zisk a vybudovať si rezervy. Každá poisťovňa má možnosť vytvoriť zisk len z príjmov svojho kmeňa poistencov, nie zo „spoločného“, pretože taký neexistuje.
6. Štát neustálym znižovaním platby za svojich poistencov, vrátane poistencov súkromných poisťovní, „ušetril“ stovky miliónov. Tisíce ľudí v karanténe, či na OČR sa v roku 2020 stali (dočasne) poistencami štátu, štát však za týchto dodatočných poistencov neplatil ani euro. Z týchto peňazí, na ktoré sa poskladali všetci, by teraz profitovali len poistenci štátnej poisťovne.
7. Platba za poistencov štátu nie je dobrovoľné charitatívne rozhodnutie vlády, ani žiadna "pomoc", nie je to „spoločný“ zdroj, ale splnenie záväzku zaplatiť poistné zdravotnej poisťovni na základe slobodného výberu poistenca. Chýbajúce zdroje za štátnych poistencov pochopiteľne prináležia všetkým poisťovniam, ktoré majú štátnych poistencov.
8. Ponuka kapitálového vstupu do súkromných poisťovní nie je alternatívou. Štát môže znižovaním platby za poistencov štátu tohtoročnú situáciu opakovať každý rok a súkromné poisťovne tak postupne celé vyvlastniť – tým, že nebude platiť za služby pre svojich poistencov.

Štát by mal zvýšiť platbu za svojich poistencov bez ohľadu na to, pre ktorú poisťovňu sa rozhodli. Ak považuje súčasné množstvo zdrojov v systéme za dostatočné a platbu zvýšiť nechce, musí akceptovať, že najslabšie články to neprežijú.

Z dlhodobého hľadiska je otázne, aký prínos má pacient a zdravotníctvo zo štátneho vlastníctva dominantnej poisťovne. Tá má opakujúce sa finančné problémy a stráca veľké množstvo klientov, čím ako štátny majetok neustále stráca na hodnote. Jej rozdelením a predajom by štát potenciálne mohol získať aj niekoľko miliárd eur, ktoré by boli v zdravotníctve využiteľné lepšie. Vstup nových investorov do slovenského zdravotníctva by podporil konkurenciu a sektor by sa zbavil politickej otázky, ktorá už 15 rokov vo verejnej diskusii blokuje všetky ostatné témy.

Činnosť INESS podporila aj poisťovňa Dôvera

Text vo formáte doc.