Tlačová správa - Fond obnovy má potenciál narobiť rozsiahle škody

Balík z financií z Európskej únie, pripravený v súvislosti s aktuálnou ekonomickou krízou, už dostal konkrétne kontúry. Napriek všeobecnému nadšeniu z tohto balíka ho INESS považuje za riskantný, zbytočne veľký a vyjadruje znepokojenie nad dlhodobými dopadmi tohto fondu.

Pandémia COVID19 bola  zásadným ekonomickým šokom, no príznaky ekonomického spomaľovania sme mohli sledovať už v roku 2019, dávno pred vypuknutím pandémie. Príčinou chronických ekonomických problémov Európskej únie a slabého rastu poslednú dekádu nie je vírus, ale dlhodobá fiškálna nezodpovednosť národných štátov, chýbajúce reformy najmä sociálnych systémov, čeliacich demografickej zmene, rozsiahle zasahovanie štátov do fungovania ekonomík a míňanie vzácnych zdrojov na politicky vytvorené ciele. To všetko by nebolo možné bez agresívnej monetárnej expanzie ECB, ktorá podporovala neefektívne investície aj súkromných investorov. Tieto príčiny Fond obnovy nepomôže riešiť a skôr ich prehlbuje.

Národní politici mali problémy minúť efektívne aj doterajšie zdroje z eurofondov, Fond obnovy preto hrozí enormnou neefektívnosťou s minimálnou hodnotou za peniaze.

Predstava, že do roku 2023 slovenskí politici vymyslia  „náhradu“ za automobilky, či oceliarne, je scestná. V slovenskej realite už vidíme prvé nápady (masová výstavba nemocníc, kanalizácie, vodíkovej infraštruktúry), kde hodnota za peniaze bude prinajlepšom na treťom mieste. Podobne ako v prípade doterajších eurofondov, prvým, hlavným a jediným skutočným kritériom sa stane schopnosť tieto zdroje čo najrýchlejšie minúť. Ruka v ruke s tým pôjde vytvorenie obrovského priestoru na „vybavovanie“, lobing, či priamu korupciu. Poškodené bude aj konkurenčné prostredie. Mnohým podnikateľom sa viac oplatí bojovať o fondy než o zákazníkov.

Slovensko potrebuje reformy školstva, zdravotníctva, súdnictva, či poľnohospodárskej politiky. Reformy sa však nerobia míňaním peňazí, ale manažérskymi rozhodnutiami a politickou odvahou. Hrozí, že politici s miliardami v rukách sa vrhnú na murovanie nových nemocníc, zaplavenie škôl elektronickými hračkami, či naťahovanie internetových káblov na lazy. Hoci reformy sú podmienkou čerpania z fondu, historická skúsenosť ukazuje, že Európska komisia má tendenciu privierať oči nad neuskutočnením reálnych reforiem v záujme zachovania zmieru v EÚ.

Miliardové zdroje na riešenie krízy, pri ktorej nezanikla ani jedna cesta, nespadol jediný dom, nezmizol kapitál, bude musieť splácať tri desiatky rokov celá jedna generácia Európanov vo forme vyšších daní, zníženej kúpyschopnosti miezd, znehodnotených úspor ale hlavne ešte slabším ekonomickým rastom. Slovensko pravdepodobne bude čistý príjemca peňazí (táto skutočnosť sa nemusí naplniť kvôli nízkemu čerpaniu, či nesplneniu cieľov), avšak dlhodobé dopady balíka na slovenské hospodárstvo nehodnotíme pozitívne.  Naopak, pokrivenie hospodárskej súťaže bude mať negatívne vplyvy.

V našom vesmíre nie je reálna predstava, že slovenskí politici sa tohto rozdávania miliárd odmietnu zúčastniť. Môžu sa však pokúsiť ich minúť najmenej škodlivým spôsobom. Minúť ich na položky, ktoré sú bežne platené z domáceho rozpočtu a tým aspoň spomaliť zadlžovanie krajiny, či budúci rast daní. Na aktivity, ktoré nebudú podporovať neefektívnu produkciu a poškodzovať konkurenčné prostredie (dotácia konkrétnych podnikov a sektorov), ale budú transferom pre obyvateľstvo (dotácia odvodov nízkopríjmových zamestnancov). Je však otázne, či podmienky čerpania fondu takýto postup vôbec umožnia.