Trhové riešenia nie sú len supermarketové

Máme viac ako tridsať rokov skúseností s paralelnými štátnymi a trhovými riešeniami v poskytovaní rôznych služieb. Dovolím si tvrdiť, že opatrná väčšina občanov sa zhodne, že štátu to v ich poskytovaní moc nejde, čo sa týka kvality, či efektívnosti. Ostáva ale vždy jedno „ale“.

„Trh by služby poskytoval efektívnejšie a kvalitnejšie, ale boli by dostupné len pre tých, čo na ne majú!“ Dôvodom týchto častých záverov je to, že ľudia majú veľmi jednoduchú predstavu o fungovaní trhov. Niet sa čo diviť, popularizácia tohto druhu poznania je prakticky kompletne na pleciach zopár malých think-tankov, ako je napríklad INESS. Vedie to však tomu, že ľudia majú o trhoch „supermarketovú“ predstavu: vložím do košíka, pri pokladni vytiahnem peňaženku a zaplatím podľa cenovky.

Trh (napriek zmätočnému názvu) nie je trhovisko. Trh je niečo, čo umožňuje, aby trhovisko vzniklo. Alebo aby vzniklo niečo úplne iné, čoho základom ale bude dobrovoľná kooperácia ľudí za účelom výmeny a zveľaďovania hodnoty.

Vezmime si asi najčastejšie skloňovaný príklad z úvodu: zdravotníctvo. Trh v zdravotníctve môže byť supermarketový. Vyberiem si do košíka laserovú korekciu zraku, zaplatím, odídem. Ale historicky trh v zdravotníctve boli aj charitatívne, poistné, cirkevné, komunitné, predplatiteľské, klubové, sektorové, zamestnanecké a iné spôsoby spájania dopytu s ponukou. Napríklad organizácia Kaiser Permanente, ktorá dnes poskytuje krytie zdravotných výdavkov pre 12 miliónov Američanov, začala pred 90-rokmi ako dohoda medzi konzorciom stavebných firiem a nemocnicou.

Ani fungovanie spoločnosti postavené na cieľovaní finančného zisku nemusí znamenať nižšiu, ale práve naopak, vyššiu dostupnosť. Ak ostaneme v zdravotníctve, môj obľúbený príklad je indická sieť kliník Narayana. Založená bola pôvodne ako jediná nemocnica dnes už legendárnym kardiochirurgom Devim Shettym. Ten vo svojej nemocnici zaviedol princípy „pásovej výroby“. Vďaka tomu dosiahol ohromnú efektívnosť, ktorá mu umožnila stlačiť bežnú cenu zložitých operácii srdca na úroveň 2000 dolárov a vďaka dynamickému oceňovaniu služieb podľa kapacity ich dokážu ponúknuť aj lacnejšie a vo vybraných prípadoch zadarmo. Dnes má na burze obchodovaná Narayana tri desiatky kliník a v Indii robí 15% všetkých kardio zákrokov. Bez toho, aby Shettyho prvá klinika dokázala vygenerovať kapitál na rast, veľa z týchto zákrokov by sa dnes v Indii vôbec neuskutočnilo.

Ale neostávajme len pri zdravotníctve. Profesor James Tooley zasvätil svoj výskum štúdiu vzdelávania v rozvojových krajinách. Tam objavil niečo, čomu nikto pred ním nevenoval pozornosť – rozsiahle siete nízkonákladových súkromných škôl, fungujúce v slumoch a chudobných oblastiach. V prímestských oblastiach navštevuje súkromné školy 65 – 75 percent detí a 30 percent detí na vidieku – v Indii, Ghane, Keni, Nigérii, Zimbabwe, Somálsku, Južnom Sudáne, či dokonca v Číne. A pri tom všetkom vyše 90 percent týchto škôl funguje na čisto ziskovom princípe a nepoberajú žiadne dotácie ani pomoc od vlády.

Štát môže vytvoriť ilúziu dostupnosti dnes, no nemôže ju vytvoriť zajtra. Súťažiace trhové riešenia v poskytovaní služieb tlačia v čase dole ceny a hore kvalitu. Vznikajú trhové segmenty, zamerané na bohatých, obyčajných, ale aj chudobných. Luxusné riešenie dostupné dnes bohatým sa zajtra stane bežnou spotrebou aj pre chudobných. Len sa netreba báť.

blog SME, 16.12.2021