Úspešné príklady vzdelávania chudobných detí

Slovenské školstvo má problém vzdelávať deti postihnuté generačnou chudobou. Máme 50 škôl, kde sa 20-tisíc detí nenaučí ani základné gramotnosti. Potvrdzujú to aj PISA výsledky, podľa ktorých má u nás socio-ekonomické zázemie silný vplyv na výsledky detí. Netreba si klamať, je to náročná úloha. Ale nie je nevyriešiteľná. Slovensko nie je jediná krajina na svete, kde existuje tento problém. Množstvo projektov a experimentov v zahraničí ukázalo, čo funguje a čo nie.

Politikou založenou na dôkazoch je napríklad „učenie na správnej úrovni“ (Teaching at the Right Level). V školách sa často deje, že deti z chudobného prostredia začnú zaostávať už v prvých rokoch vzdelávania. Toto zaostávanie sa ďalej nabaľuje ako snehová guľa, ale školská mašinéria musí ísť ďalej, lebo štátne kurikulum. Tento problém sa snaží zmierňovať nová obsahová reforma školstva, ktorá rozdelila základnú školu namiesto dvoch stupňov na tri cykly a v rámci nich dala väčšiu voľnosť prehadzovať učivo. To však zďaleka nestačí. 

„Učenie na správnej úrovni“ vyžaduje osekať kurikulum a rozdeliť detí do tried nie na základe arbitrárneho roku narodenia, ale podľa ich aktuálnych vedomostí a zručností. To umožní v maximálnej možnej miere rozvíjať ich schopnosti a vedomosti. Táto politika úspešne prešla od lokálnych experimentov cez rozširovanie až po plošnú implementáciu na milióny detí a desiatky tisíc škôl. S veľmi výbornými výsledkami.

Ďalší dôležitý faktor úspechu vzdelávania v ťažkých podmienkach je predlžovanie vyučovacieho času, ktorý deti strávia v škole. To na úrovni dní, kedy žiak ostáva v škole do neskorých poobedných hodín. Aj na úrovni roka, kedy sú osekávané prázdniny a neexistuje vypustiť dieťa na dva mesiace mimo školy.

Takáto komplexná služba vzdelávania logicky vyžaduje aj viac zdrojov. To úspešné školy zo zahraničia riešia zamestnávaním nekvalifikovaných učiteľov, ktorých zamestnávanie je relatívne lacnejšie. Ich neskúsenosť kompenzujú kvalitným predpripraveným vyučovaním plánom, ktorý majú títo učitelia od škôl k dispozícii. Napríklad charterové školy v Bostone dosahujú s chudobnými deťmi výrazne lepšie výsledky ako verejné školy a pritom majú polovicu nekvalifikovaných učiteľov a spolu má ich učiteľský zbor päťkrát menej odučených rokov. 

Iným ešte len experimentálnym príkladom je využívanie finančných motivácií pre žiakov. Väčšina vzdelávacích politík sa zameriava na zlepšenie ponuky vzdelávania – školy, učitelia, triedy, ich vybavenie. Skupina výskumníkov preto otestovala motivovať stranu dopytu. V chudobných oblastiam začali žiakom platiť za ich vzdelávanie. Konkrétne za dosahovanie výsledkov (dobré známky alebo body v testoch) alebo plnenie nejakých činností (čítanie kníh alebo dodržiavanie dochádzky).

Výsledky týchto štúdií ukázali, že oveľa lepšie výsledky prináša platenie žiakom za činnosti, než za výsledky. Samozrejme, nešlo o nejaké dramatické zlepšenie. Žiakom, ktorým sa platilo za čítanie kníh sa zlepšili o dva mesiace progresu oproti ich rovesníkom za jeden školský rok. Efekt to nie je veľkolepý, ale efektivita je brutálna. Relatívne lacné opatrenie dokázalo pomôcť. Na Slovensku sa míňajú vysoké desiatky miliónov eur na vzdelávanie Rómov s veľmi nízkou efektivitou. 

Tieto politiky, prístupy a experimenty však majú jedno spoločné. Na ich realizáciu treba mať slobodu skúšať nové veci. To nie je možné v rámci tradičného verejného školstva, ktoré je v kazajke regulácií a predpisov. Napríklad nie je možné vypustiť kvantá učiva a prerozdeliť žiakov v triedach nie podľa veku ale úrovne vzdelania. Nie je možné, aby nekvalifikovaní učitelia tvorili väčšinu učiteľského zboru a tak ušetriť zdroje na predĺženie vyučovania. Nie je možné si svojvoľne upravovať prázdniny. Rovnako je nelegálne použiť normatívne financie na vyplácanie finančných odmien žiakom. Toto všetko ide proti nejakému zákonu, vyhláške alebo predpisu. A školám, ktoré by to skúsili by hrozila nepríjemná kontrola zo Štátnej školskej inšpekcie.

To je dôvod, prečo potrebujeme umožniť vznik ostrovov pozitívnej deviácie cez zavedenie možnosti zakladať autonómné školy. Tie by získali slobodu výmenou za zaviazanie sa dosahovať vopred dohodnuté výsledky. V zahraničí sa práve tieto školy stali nosným prvkom vzdelávania detí z generačnej chudoby a prišli s vyššie popísanými prístupmi a mnohými ďalšími.

07.03.2024, DenníkN