Veľká chyba v kalkulácii MMF o energetických dotáciách

Počas uplynulého roka sa bojovníci za zmenu klímy neprestali vracať k tvrdeniu, že odvetvie fosílnych palív dostalo v roku 2017 „obrovskú dotáciu 5,2 bilióna dolárov“, čo zodpovedá 6,5 percentám svetového HDP. Citujúc správu Medzinárodného menového fondu (MMF), v ktorej sa uvádza, že samotné USA mrhá ročne 649 miliardami dolárov, Rolling Stone vyhlásil, že „Spojené štáty v posledných rokoch minuli viac dotácií na fosílne palivá ako na výdavky na obranu.“

Rovnako ako veľa iného, čo dnes počujeme o energii, aj tento príbeh bol výrazne zveličený. V skutočnosti sa celosvetovo vynakladá 424 miliárd dolárov na dotácie fosílnych palív – peniaze, ktoré sú použité na zníženie cien. To je asi jedna dvanástina titulného výroku.

Takéto dotácie sú zlé, pretože umelo znižujú cenu energií, čo vedie k väčšiemu znečisteniu ovzdušia, emisiám CO₂ a preťaženiu vozidiel. Taktiež sú neefektívne a nespravodlivé. Odčerpávajú financie z oblastí, ako je zdravie a vzdelávanie.

Žiadny z páchateľov podstatných subvencií nepochádza z bohatého sveta: V roku 2017 vynaložili Irán, Čína a Saudská Arábia každý približne 40 miliárd dolárov ročne, zatiaľ čo Rusko, Egypt, Indonézia, Venezuela a India minú 15-20 miliárd dolárov. Kiribatskí politici cestujú po svete a šíria rozhorčenie nad zmenou klímy, zatiaľ čo pokrytecky dotujú fosílne palivá za cenu, ktorá predstavuje takmer jednu tretinu všetkých vládnych výdavkov na zdravie.

Dotácie sa používajú ako politické zbrane, aby sa predišlo nepokojom. Najväčší úžitok z nich majú prosperujúci občania, ktorí vlastnia autá a spotrebujú viac elektriny ako chudobní. Jeden odhad z Harvardskej univerzity ukázal, že predtým, ako sa venezuelská ekonomika zrútila, najbohatší Venezuelčania ťažili zo subvencií sedemkrát viac ako najchudobnejší. Poskytovanie lacného plynu prispieva k dobrej krátkodobej politike avšak z hospodárskeho a environmentálneho hľadiska je zlé. Dotácie na fosílne palivá by sa mali byť pozastavené.

Ako sa teda MMF vysporiada so sporným tvrdením, že dotácie sú 12-krát vyššie ako naozaj sú - a že USA je jedným z najhorších páchateľov? Podvrhnutou definíciou dotácií.

Je nepravdepodobné, že by kritizovanie krajín ako India a Čína (alebo Kiribati) za 424 miliárd dolárov vynaložených na skutočné dotácie pritiahla pozornosť bohatých svetových elít. Aby mohli obviniť aj vlády rozvinutých krajín a vyvolať rozhorčenie, MMF zahrňuje do dotácií všetko, o čom sa domnievajú, že by malo byť súčasťou nákladov fosílnych palív a tvrdí, že nezahrnutím týchto nákladov do ceny palív ich krajiny „dotujú.“

Čo obsahuje táto ohromná zmena definície? MMF prichádza s cenou za znečistenie ovzdušia vo výške 2,3 bilióna dolárov. Spaľovanie uhlia je vysoko znečisťujúce, takže MMF tvrdí, že uhlie je dotované, pretože neplatí za všetko znečistenie ovzdušia, ktoré spôsobuje.

Brať do úvahy neocenené náklady každej politiky je správne - je však nesprávne nazývať to „dotácia“. A to je úplne nesprávny spôsob, ako opraviť znečistenie ovzdušia. Nemali by sme zdaniť uhlie, ale znečistenie z neho plynúce (spolu s akýmkoľvek iným znečistením) - v podstate by sme mali prinútiť uhoľnú energiu vyčistiť svoju činnosť. To by stálo menej ako desatinu odhadu MMF vo výške 2,3 bilióna dolárov.

MMF počíta, že znečistenie ovzdušia v Číne stojí 720 miliárd dolárov ročne. Toto je obrovské preháňanie: dve nedávne štúdie ukazujú, že celkové náklady na znečistenie ovzdušia v Číne dosahujú 27 - 38 miliárd dolárov, čo je asi jedna dvadsatina. A to sú náklady na všetky znečistenia ovzdušia, pričom ďalšia štúdia ukazuje, že uhliu možno pripísať menej ako polovicu. MMF teda tvrdil, že znečistenie ovzdušia z uhlia je 40-krát nákladnejšie ako v skutočnosti je, a potom ho nesprávne označil ako „dotáciu“.

MMF ďalej tvrdí, že benzínové a naftové vozidlá spôsobujú obrovské množstvo dopravných zápch a dopravných nehôd. Určite áno, ale aj elektrické vozidlá. Toto je argument pre poplatky za vjazd do centra miest, lepšie riešenie infraštruktúry, bezpečnostné opatrenia a presadzovanie obmedzení rýchlosti. Absurdita sa odhalí, keď si uvedomíme, že podľa tejto logiky by vlády mohli znížiť svoje „dotácie“ na fosílne palivá vybudovaním nových ciest.

Autori tiež tvrdia, že každý národ by mal uplatňovať jednotnú DPH na všetky výrobky. Keď tak neurobia, MMF počíta „chýbajúcu“ DPH v krajinách ako USA za dotáciu. Nielenže ide o ešte bizarnejšiu definíciu „dotácie“, ale zároveň navrhuje, aby politické názory MMF na zdaňovanie mali prednosť pred rozhodnutiami demokraticky zvolených vlád.

Nakoniec autori tvrdia, že globálne otepľovanie stojí viac ako 1,3 bilióna dolárov. Majú pravdu, že zmena klímy má skutočné náklady a mala by byť zahrnutá do ceny fosílnych palív. Neznamená to však subvenciu - a je veľmi zvláštne, že používajú sadzbu uhlíkovej dane viac ako päťkrát vyššiu, ako je najlepší odhad v reálnom svete.

Snažiac sa poskytnúť materiál ekologickým aktivistom, politicky motivovaná správa MMF odvracia pozornosť od dôležitého problému, ktorým je povzbudiť svet, aby odstránil 424 miliárd dolárov, ktoré zostali v dotáciách na fosílne palivá. Nemusí generovať toľko titulkov, ale MMF by sa mal v prepočtoch opierať o opatrnú a rozumnú ekonómiu.

Bjorn Lomborg
Forbes

Preložila Eva Schwarzová