Regulované ceny musí niekto zaplatiť

Určite vám neušli prebiehajúce protesty v Bulharsku proti vysokým cenám energií. Z trocha nejasných dôvodov hnev smeruje na český ČEZ, hoci ceny elektriny sú v Bulharsku regulované štátom, tak ako prakticky v celej EÚ.

Ceny elektriny v Bulharsku sú jedny z najnižších v EÚ, no Bulharov zaskočilo a rozhnevalo zúčtovanie, ktoré pre mnohé z domácností znamenalo nepríjemný nedoplatok. Vláda to pomerne rýchlo vzdala, vyhlásila odobratie licencie ČEZu (hoci ju to s veľkou pravdepodobnosťou bude stáť veľmi drahú arbitráž a takisto povesť medzi investormi) a sama podala demisiu.

Môžeme si tipnúť, ako nová vláda situáciu vyrieši. Veľký výber nemá, buď ju dokáže uhrať do stratena tak, že ľudia zabudnú, alebo regulované ceny zníži. Regulovanie cien je populárne v sieťových odvetviach a vo viacerých prípadoch je úradne stanovená cena pod nákladmi. Vláda sa tak prezentuje ako ochranca občanov pred útlakom sieťových molochov a zbiera bodíky do ďalšej volebnej kampane. No elektrina, či plyn nevznikajú metafyzicky zo sústredenej vôle úradníkov či manažmentu, ale vyžaduje reálne náklady v podobe strojov a práce zamestnancov. Tie sa musia zaplatiť a pokiaľ to nie je možné plne spraviť predajom produkcie za trhovú cenu, pôjde to inak.

V niektorých prípadoch to ide krížovým dotovaním. Príkladom môže byť plyn u nás, kde sa regulované ceny pre domácností dotovali vyššími cenami pre podniky. Pre ne to prirodzene predstavuje náklad, takže to občania následne zaplatili v cenách výrobkov, ktoré sú tak menej konkurencieschopné čo vedie k poklesu pracovných miest.

No niekedy sa to nedá ísť touto cestou a vtedy producenti začnú akumulovať straty. Investori môžu výrobné kapacity zavrieť, prípadne dúfať, že im straty nakoniec niekto zaplatí. Keďže bankrot elektrární nie je príliš želaný výsledok, vlády sa snažia tieto straty pokrývať. Odstrašujúcim príkladom je Španielsko. Tamojší producenti elektriny kvôli regulovaným cenám po niekoľkých rokov nazhromaždili stratu 28 miliárd eur. To je circa 2400 eur na jednu štvorčlennú domácnosť, alebo 2,5% HDP Španielska. Vláda to zatiaľ rieši prostredníctvom amortizačného fondu FADE, ktorý stratu premieňa na štátom garantované dlhopisy a prispieva tak k dlhu, ktorý sa na Španielov valí zo všetkých strán. Aj regulované ceny elektriny tak svojou každoročnou kvapkou prispeli ku marazmu, v ktorom sa krajina momentálne nachádza.