Liberalizácia predaja OTC liekov a budúcnosť lekární II. - Česko

Česká republika je ideálnym na porovnávanie nielen kvôli spoločnej histórií, ale aj kvôli mnohým existujúcim dnešným prepojeniam. Je pomerne časté, že úspešný obchodný model po uvedení v Česku pomerne rýchlo expanduje aj na Slovensko (napríklad Pilulka), alebo aj naopak (Dr. Max).

V Českej republike bol postupnými krokmi liberalizovaný predaj vybraných OTC liekov. Už od roku 1998 bola vytvorená kategória “vyhrazených léčivých přípravků (VLP)“. Táto kategória obsahuje obmedzený zoznam liečivých prípravkov a stanovuje podmienky ich predaja, najmä odborný kurz predajcov. Do kategórie VLP sú zaradené liečivá s dlhodobou skúsenosťou s používaním v Českej republike, s jasným bezpečnostným profilom a dostatočnými informáciami a regulovaným obsahom účinnej látky. Predaj VLP je potrebné ohlásiť na Státní ústav pro kontrolu léčiv (SÚKL) a každá fyzická osoba predávajúca vyhradené lieky (s výnimkou farmaceutov) musí získať osvedčenie o odbornej spôsobilosti predajcu vyhradených liekov^[1].

Kritériá pre klasifikáciu liečivých prípravkov

Podrobnejšie kritériá na určenie kategórií liečivých prípravkov (LP) na výdaj bez lekárskeho predpisu, LP na výdaj bez lekárskeho predpisu s obmedzením a zaradenie do skupiny VLP sú uvedené v usmernení SÚKL REG-41 verzia 2, ktoré okrem platnej legislatívy obsahuje aj usmernenie Európskej komisie „A Guidline on Changing the Classification for the Supply of a Medicinal Product for Human Use.“

Pri posudzovaní klasifikácie LP sa posudzuje:

Nebezpečenstvo používania LP mimo dohľadu lekára.
Možnosť priameho ohrozenia zdravia v dôsledku nežiaducich účinkov, toxicity a potenciálu liekových interakcií.
Možnosť nepriamych zdravotných rizík v zmysle symptomatickej liečby LP, ktorá môže predĺžiť časový interval, kým pacient vyhľadá lekársku pomoc, alebo sťaží diagnostiku ochorenia.
Schopnosť pacienta samodiagnostikovať a jeho schopnosť vyhodnotiť trvanie symptómov, interakcií a kontraindikácií LP.
Príbalová informácia musí byť pre pacienta ľahko čitateľná a zrozumiteľná a mala by prispievať k bezpečnej a účinnej racionálnej liečbe.
Posudzuje sa aj skúsenosť so zneužívaním LP.

Na začiatku po uvedení zákona však neprišiel žiaden veľký rozvoj predaja VLP. V roku 2012 české médiá písali^[2]: „Problémom je, že mnohé predchádzajúce pokusy o predaj liekov mimo lekární zlyhali. Podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv má licenciu len 150 predajcov a ich počet sa z roka na rok znižuje. Počet liekov, ktoré sa môžu predávať mimo lekární, je v skutočnosti taký malý, že v konečnom dôsledku zaberajú zanedbateľnú časť celkového predaja, takže sa nikomu neoplatí investovať do nákladného školenia personálu.“

Postupne však na trh VLP začali prichádzať noví hráči. V roku 2012 začala lieky predávať sieť potravín COOP, pričom otvorene hovorila o tom, že bude pracovať s 15% a nie 30% maržou na OTC liekoch, ako bolo vtedajším štandardom lekární. Postupne sa pridali aj siete čerpacích staníc Benzina, OMV a Agip/MOL a o pár rokov neskôr (2015-2016) aj drogérie Teta, DM, či sieť hypermarketov Globus a ďalší. V niektorých prípadoch sa jednalo o paralelný rozvoj, napríklad sieť Teta už od vstupu na český trh v roku 2012 prevádzkovala aj štandardné kamenné lekárne pod značkou Teta lekárne^[3] a v roku 2019 kúpila online lekáreň Apotek.cz.

Len za rok 2016 pribudlo 409 nových predajných miest VLP. Ich nárast rýchlo pokračoval a v roku 2022 bolo na SÚKL registrovaných už 3 494 predajcov VLP na humánne použitie. K rýchlemu rozvoju prispel aj vznik spoločnosti MediPoint v roku 2015. Tá poskytuje službu vytvorenia predajného miesta VLP na kľúč – od vyškolenia personálu podľa zákona, prípravy skladovacích a predajných priestorov pre VLP až po samotnú logistiku VLP. MediPoint má v ČR zazmluvnených niekoľko stoviek predajných miest a niekoľko desiatok obchodných partnerov, medzi ktorými je nielen maloobchod, ale aj niektoré kúpele, rehabilitačné centrá, ambulancie lekárov, aquapark, Česká pošta a dokonca niektoré obce.

Posledná veľká legislatívna zmena sa v Česku odohrala v roku 2024, kedy sa novelizáciou zákona k ôsmim skupinám VLP pridalo ďalších 8 skupín. Ich zoznam schvaľuje Śtátní ústav pro kontrolu léčiv a aktuálne obsahujú 86 produktov zo 16 liekových skupín. Jedná sa o lieky proti bolesti a zápalom (ibuprofen, diklofenak), antihistaminiká (Zyrtec, Zodac, Fenistil...), dezinfekčné prostriedky, lieky proti nevoľnosti (Kynedril), lieky na trávenie a nikotín na odvykanie. Nemôže sa však predávať najvýznamnejšia OTC položka – lieky proti kašľu.

Svoju podporu k voľnejšiemu predaju OTC liekov naopak vyjadrili niektorí poprední českí lekári^[4], napríklad Martin Jan Stránský, riaditeľ Polikliniky na Národní a zároveň primár neurológie v Yaleské nemocnici, či Petr Smejkal, primár infekčného oddelenia UVN v Praze. Ich argumenty podporuje aj starší (2014) prieskum, podľa ktorého českí lekárnici ako aktívni poradcovia príliš nefungovali^[5].

Na dostupných dátach z výročných správ SÚKL vidno prudký nárast počtu predajných miest VLP od roku 2012, ktorý vykazuje výraznejšie spomalenie až v roku 2022, čo je zároveň ale posledný dátový bod. Naopak klasické lekárne v Česku zažili veľký rozmach v 90.rokoch a ich počet kulminoval v roku 2014. Odvtedy počet lekární mierne (-4,7%) klesol.

Tržby v českých lekárňach

Výročné správy Ústavu zdravotnických informací a statistiky ČR (ÚZIS) nám umožňujú nahliadnuť do štruktúry príjmov českých lekární za roky 2009 – 2021 (s výpadkom dostupnosti dát v rokoch 2014 – 2016).

Tržby všetkých českých lekární v období 2009 – 2021 narástli nominálne o 47 %. Najviac sa o tento rast zaslúžili tržby od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (teda nákup liekov inštitúciami, najmä nemocnicami), ktoré narástli o 166 % z necelých 16 miliárd korún na viac ako 42 miliárd korún. Tržby za OTC narástli o 27% a tržby od zdravotných poisťovní len o 8 %. O relatívnej stabilnej úlohe OTC na tržbách lekární však svedčí ich podiel na celkových tržbách. V roku 2009 bol 10,8 %, v roku 2021 na úrovni 9,3 %.

Od roku 2017 sú zverejňované detailnejšie dáta, z ktorých je možné odčleniť len verejné lekárne (predchádzajúce údaje obsahovali aj nemocničné lekárne) a len liečivé prípravky (dovtedy spolu so zdravotníckymi pomôckami).

Tento detailnejší pohľad ukazuje už významnejšiu úlohu OTC liekov na tržbách verejných lekární. Je to očakávateľné, keďže nemocničné lekárne majú dominantný podiel na tržbách od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (nemocnica si objednáva lieky od vlastnej lekárne) a do nemocničných lekární smeruje aj významná časť platieb od zdravotných poisťovní (drahé lieky podávané priamo v nemocniciach).

V tomto (relatívne krátkom) sledovanom období rástli nominálne tržby z predaja OTC najpomalším tempom spomedzi sledovaných položiek. Vidieť značný prepad tržieb v roku 2020, môžeme preto špekulovať, aká bola úloha pandémie Covid 19 vo vývoji tržieb za predaj OTC. Podiel OTC na tržbách sa za toto obdobie zmenil len veľmi mierne.

Pohľad na tržby lekární ukazuje, že napriek rozvoju predaja VLP mimo tradičné lekárne neprišlo k poklesu nominálnych tržieb za OTC, no význam OTC na tržbách lekární mierne poklesol. Oveľa významnejší vplyv bude mať to, že sektor predaja liekov, najmä OTC, za poslednú dekádu a pol zažil v Česku veľký rozvoj. Rozvinuli sa lekárenské siete, niekoľko silných online lekární, rozvíjajú sa distribučné kanále ku koncovému zákazníkovi (výdajné boxy, kuriéri) a do odvetvia vstúpili silní hráči ako z kamenného, tak online retailu. Online aktuálne tvorí zhruba 18% predaja OTC liekov na českom trhu, na Slovensku je to okolo 10%.

Aj v Českej republike sa diskutuje otázka zániku lekární v menších mestách a obciach. Napríklad zastupiteľstvo Juhočeského kraja poslalo v júli 2024 do Poslaneckej snemovne návrh novely zákona o léčivech. Jeho cieľom bolo umožniť vznik zdieľaného vedúceho lekárne, kedy by jeden farmaceut mohol garantovať prevádzku viacerých lekární. Zároveň žiadali zmeny v odmeňovaní lekární^[6].

Liberalizácia podľa českého vzoru

Český príklad ukazuje, ako je možné predávať OTC aj na iných predajných miestach. Vývoj v Českej republike zároveň nenaznačuje, že by takáto zmena mala zásadný negatívny dopad na lekárenský sektor ako celok. Najjednoduchšou cestou liberalizácie tak je skopírovať český model.

Kľúčovými krokmi na zmenu sú:

Vytvorenie zoznamu OTC, ktoré spĺňajú podmienky na bezpečný predaj mimo lekáreň. Takými podmienkami okrem iného sú dlhodobé skúsenosti s účinnou látkou, nízke riziko náhodného či cieleného zneužitia, či zrozumiteľnosť užívania. Podobne ako v Česku, najvhodnejšou inštitúciou na jeho vytvorenie takého zoznamu je ŠÚKL.
Zadefinovanie požiadaviek na spôsobilosť predajcov takto vyhradených OTC.
Zadefinovanie požiadaviek na ďalšie podmienky predaja takto vyhradených OTC (skladovanie, vystavovanie).

História predaja VLP v Česku zároveň ukazuje, že takáto zmena má zmysel len vtedy, ak je zoznam uvoľnených OTC dostatočne veľký na to, aby sa vytvorili reálne obchodné príležitosti. V opačnom prípade k rozvoju trhu nedôjde.

Ako by takáto liberalizácia ovplyvnila slovenské lekárne? Hrozí vznik lekárenských púští a čo to vlastne je? V nasledujúcej časti sa pozrieme lekárenský trh na Slovensku.

Článok vychádza z publikácie INESS: Bližšie k zákazníkom - lekárne a maloobchod.

^[1] https://www.sukl.cz/lekarny/zakladni-informace-pro-prodejce-vyhrazenych-...

^[2] https://www.mistoprodeje.cz/obsah/pos-aktuality/samoobsluhy-chteji-proda...

^[3] https://www.mediaguru.cz/clanky/2018/06/teta-chce-do-budoucna-mit-az-sto...

^[4] https://www.lidovky.cz/nazory/na-paralen-a-ibuprofen-u-benzinek-maji-lid...

^[5] https://www.ipsos.com/cs-cz/meni-se-lekarny-v-samoobsluhy

^[6] https://www.zdravotnickydenik.cz/2024/07/ubytek-lekaren-na-venkove-by-mo...

03. 12. 2025, Ozdravme