Aby bol druhý balíček lepší

Ministerstvo hospodárstva predstavilo začiatkom januára plány na rok 2018. Medzi ne zaradilo aj predstavenie 2. balíčka opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia na prelome februára a marca.

Ako dopadol 1. balíček opatrení? Ak sa pozrieme na plnenie 34 opatrení v 1. balíčku, ktoré boli schválené vládou v závere júna 2017, môžeme povedať, že šesť opatrení sa podarilo splniť v stanovenej lehote a jedno je v plnení, keďže o ňom rokuje parlament.

Jedným zo splnených opatrení je úprava povinností v oblasti pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov vykonávajúcich 1. a 2. kategórie prác. Očakávané odstránenie alebo výrazne zjednodušenie plnenia tejto povinnosti ale neprišlo, pričom hlavným podozrivým sú lobistické tlaky proti týmto zmenám. Síce sa určité povinnosti odstránili, ale ďalšie oznamovacie povinnosti pre zamestnávateľov zase pribudli. Tento faktor sa odrazil aj na úspore nákladov podnikateľov, keď sa pôvodná suma úspor (16,3 milióna €) z konzultácií počas prípravy zákona znížila po schválení v parlamente o polovicu (na 8,3 milióna €).

Zaujímavo skončilo opatrenie, ktoré malo zvýšiť informovanosť podnikateľov o dostupných službách verejnej správy na Jednotnom kontaktnom mieste. Toto opatrenie malo smerovať k tomu, aby sa podnikatelia pri vybavovaní jednoduchých úkonov súvisiacich s podnikaním neobracali na externé služby, ale priamo na verejnú správu. Ministerstvo vnútra si splnilo túto povinnosť svojsky, a to tak, že zverejnilo na výveskách okresných úradov dvojstranový dokument o fázach reformy ESO a s všeobecnými opatreniami, ktoré sa prijali pri fungovaní okresných úradov (napr. zjednotenie úradných hodín, e-kolok). Myslíme si, že frekvencia čítania vývesiek zo strany podnikateľov určite ,,pomôže“ zvýšiť informovanosť.

Ďalšími splnenými opatreniami sú:

• predĺženie lehoty na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne z jedného dňa na osem dní,
• predĺženie lehoty na splnenie povinnosti zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia z troch dní na osem dní od skončenia pracovného pomeru,
• zavedenie hodnotenia daňových subjektov na základe spoľahlivosti,
• zvýšenie superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj na úroveň 100 %,

Súčasne malo byť už splnené aj ďalšie opatrenia, ale jeho plnenie sme nezaznamenali, a to: prehodnotenie administratívnej prekážky tvorby a posilňovania vlastných zdrojov v kapitálových obchodných spoločnostiach, konkrétne potreba auditu spoločnosti pred presunom nerozdeleného zisku do základného imania. Síce sa zmenila právna úprava obchodného zákonníka, ktorá umožňuje vytvárať ostatné kapitálové fondy a tým sa aj zlepšila možnosť posilňovania vlastných zdrojov financovania kapitálových obchodných spoločností, ale nevyriešil sa problém, ktorý bol sledovaný týmto opatrením, t. j. zrušenie potreby vypracovania auditu v prípade zvyšovania základného imania s. r. o., ktorá povinnosť auditu nemá.

Nedostatočnú záväznosť lehôt plnenia opatrení vidíme nielen v tom, že si ich ministerstvá nesplnia včas, ale napr. v prípade Ministerstva financií, ktoré ani nie po piatich mesiacoch od schválenia balíčka chcelo presunúť plnenie úlohy o rok neskôr, zo záveru roka 2018 na záver roka 2019. Úlohou sa malo vytvoriť elektronické rozhranie s možnosťou prihlasovania sa daňových subjektov do vlastnej schránky podnikateľa pre daňové záležitosti, kde by si každý daňovník mohol skontrolovať výšku odvedenej dane podľa druhu a prípadne skontrolovať evidovaný nedoplatok alebo preplatok.

Niektoré opatrenia dokonca nepočítajú ani s konkrétnou zmenou zákona, ale len s analýzou alebo vyhodnotením súčasnej praxe. Ťažko ich teda považovať za opatrenia v pravom slova zmysle, keďže ministerstvá chrlia stovky analýz ročne. Schvaľovanie analýz vládou ani nie je bežnou praxou. Príkladmi z piatich analýz, ktorých príprava bola schválená sú: zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky alebo zjednodušenie elektronického hlásenia cudzincov hotelmi. Určite budeme sledovať, ako vláda bude napĺňať svoje záväzky z 1. balíčka a či vládou schválené analýzy a prehodnotenia súčasnej praxe nezostanú v zásuvke úradov, ale výsledkom ich vyhodnotenia budú konkrétne legislatívne zmeny pre zlepšenie podnikateľského prostredia.

Slovensko si dalo za cieľ, že na základe národných cieľov stratégie Európa 2020, implementovaných do Národných programov reforiem, sa do roku 2020 sa umiestni v prvej pätnástke rebríčka Svetovej banky Doing Business. Aktuálne sa to nedarí plniť, keďže za posledné dva roky si Slovensko pohoršilo v umiestnení v tomto rebríčku z 29. miesta v roku 2016, na 33. miesto v roku 2017 a až 39. miesto v roku 2018. Opatrenia, ktoré prinesú zlepšenie pre podnikateľské prostredie a pretavia sa do lepšieho umiestnenia v rebríčku Doing Business musia byť teda reformné, aby sme predbehli ostatné ambiciózne krajiny v zlepšovaní podnikateľského prostredia, a v čo najskoršom termíne účinné, keďže dáta pre hodnotenie roka 2020 zbiera Svetová banka v priebehu marca 2019. Skorá účinnosť by ale nemala ísť na úrok kvality legislatívneho procesu a návrhu samotného.

Oceňujeme, že ministerstvo počas septembra vyzvalo verejnosť na predkladanie návrhov do 2. balíčka opatrení. Do tejto výzvy sa zapojil aj INESS s konkrétne rozpracovanými ôsmimi návrhmi z projektu Top20. Keďže minister na hodnotení cieľov pre rok 2018 skonštatoval, že je ochotný diskutovať o akomkoľvek návrhu, veríme, že naše rozpracované návrhy sa pretavia do konkrétnych opatrení.

Minister by si mal okrem počúvania odbornej verejnosti pri formulovaní 2. balíčka opatrení poučiť z 1. verzie a určiť si nasledovné ciele:

• Stanovovať čo najambicióznejšie termíny plnenia opatrení, aby väčšina z nich nebola s plnením vyše roka alebo dvoch, a podarilo sa čo najlepšie splniť záväzok pre umiestnenie v hodnotení Doing Business.
• Dodržiavať stanovené termíny plnenia opatrení a neodďaľovať neskôr ich plnenie.
• Zaviazať ministerstvá ku konkrétnym zmenám, keďže analýzy predpokladaných zmien a vyhodnocovanie súčasnej praxe určite nepomôžu zlepšeniu kvality podnikateľského prostredia.
• Opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia by nemali byť len ,,kozmetické“ zmeny, ale mali by sa stanoviť záväzky pre ministerstvá, ktoré by komplexne reformovali oblasti podnikateľské prostredia, napr. dane a odvody, zákonník práce, účtovníctvo a ďalšie oblasti.
• Splniť široko vymedzené opatrenie čo najlepšie, aby z dobre mieneného opatrenia, ktorým bolo aj zúženie povinností v oblasti pracovnej zdravotnej služby pre 1. a 2. kategóriu zamestnancov, nebolo zmrzačené.