Ako dopadla daň Robina Hooda vo Francúzsku

Zvolenie Emanuella Macrona upokojilo Európu nielen pred strachom z Frexitu. Jeho reformná ekonomická agenda je obsiahla a dáva štipku nádeje, že Francúzsko prestane prešľapovať na mieste. Od krízy si jeho hlavný rival, Nemecko, vybudoval už slušný náskok.

Kým na začiatku krízy bola produkcia na Nemca oproti Francúzovi vyššia o zhruba 10%, dnes je to 20%. Nezamestnanosť je vo Francúzsku dvojnásobná a krajina oproti prebytkovému Nemecku seká deficity vytrvalo nad povolený 3% limit. Skúsenosť nás naučila, že vo Francúzsku ide ohlasovanie reforiem výborne, ich realizácia už menej. Preto podobne ako v hokeji, ani tu netreba mať prehnané očakávania.

Naopak, môžeme očakávať, že Macron potvrdí svoj ťah na bránu v snahe budovať spoločné európske nástroje a inštitúcie, ako sú spoločné dlhopisy, či európske ministerstvo financií. V jeho zozname však chýba spoločná „Daň Robina Hooda“, alebo formálnejšie daň z finančných transakcií (FTT), alebo ešte inak, Tobinova daň. Pritom Francúzsko bolo jedným z lídrov v tejto iniciatíve, ktorá vznikla v roku 2012 a ku ktorej sa pridalo 11 členských štátov (vrátane Slovenska). V krajine sa zaviedla odľahčená forma FTT, a síce 0,2% daň na transakcie akcií veľkých podnikov (kapitalizácia nad 1 miliardu eur), na krátky predaj Credit Default Swap-ov a na niektoré formy vysokofrekvenčného obchodovania.

Zástancovia tejto dane tvrdia, že zníži volatilitu a teda riziko na trhoch, pretože odstráni „špekulantský šum“ najmä sťažením vysokofrekvenčného obchodovania. Zároveň bude znamenať nové peniažky pre štátne pokladnice, lebo tie nikdy nemôžu byť dostatočne plné. Odporcovia argumentujú, že zavedenie tejto dane naopak volatilitu zvýši, pretože neodstráni žiaden šum, ale spomalí čistenie trhov. Zmenšenie aktivít na trhu zároveň povedie k výrazne nižším príjmom z tejto dane, než by optimisti dúfali. Nehovoriac o tom, že hlavným problémom štátnych pokladníc je odtok, nie prítok zdrojov.

Rôznych kvázi-foriem FTT už funguje po svete viacero, napríklad britská „stamp duty.“ Tieto dane však pokrývajú len malý okruh aktív a činností. Jeden veľký experiment s FTT na prelome 80. a 90. rokov a sa udial vo Švédsku a dopadlo katastrofálne. Pred pár dňami vydala ECB rozsiahle zhodnotenie dopadov tejto dane vo Francúzsku.

A nebola to žiadna sláva. Ročný fiškálny príjem bol tretinový, oproti očakávaniam, dosiahol necelú pol miliardu eur. Pri takmer biliónovom francúzskom rozpočte to predstavuje zhruba 0,05% celkových príjmov. Likvidita dotknutých aktív poklesla o 20% a volatilita narástla. Dopad na kvalitu trhu bol záporný, uzavreli analýzu autori.

Hoci myšlienka spoločnej európskej transakčnej dane rozhodne nie je mŕtva, tieto výsledky jej na popularite nepridajú. Po odskočení Estónska v roku 2016 ju podporuje už len 10 štátov, pričom minimum je 9. Oficiálne ju podporuje aj Nemecko, no minister financií Schauble je ohľadom budúcnosti tejto dane skeptický. Prezident Francúzska, donedávna hlavného proponenta tejto dane, si to ani nedal do programu. Objavujú sa však hlasy (napríklad rakúskeho ministra financií), že táto daň môže byť spôsob, ako prifúknuť európsky rozpočet po odchode Británie. Tak uvidíme, či zvíťazia čísla, alebo politická zotrvačnosť.

Hospodárske noviny, 22.5.2017