Ako nespackať ďalšie registre?

Od októbra minulého roka, t. j. už šesť mesiacov, je na Slovensku vyhlásený džihád  byrokracii zo strany teraz už predsedu vlády Pellegriniho. V novembri 2017 zverejnil spolu s ministrom hospodárstva prvý náčrt tejto vojny v podobe zavedenia princípu jedenkrát a dosť na žiadosti úradov o výpisy z vybraných registrov (obchodný register, živnostenský register, register trestov a listu vlastníctva).

Prvé medzirezortné pripomienkové konanie k týmto zmenám nevyšlo a muselo nasledovať ďalšie, pri ktorom sa musela kvôli časovým posunom zmeniť účinnosť o dva mesiace, na najbližšej schôdzi parlamentu sa prerokúva v druhom čítaní. Ak sa spraví tento prvý krok, čo sa zmení?

Síce už pri konaniach s úradmi nebudeme musieť nosiť vybrané výpisy, t. j. ušetríme nejaký ten čas a peniaze, keď budeme žiadať o eurofondy alebo uchádzať sa o miesto v štátnej správe, ale tieto výpisy potrebujeme aj so stykom s vybranými zamestnávateľmi či bankami alebo pri iných súkromnoprávnych vzťahoch. Napr. v prípade žiadosti o zamestnanie v bezpečnostnej službe je potrebný výpis z registra trestov, ktorý stojí 4 eurá na Generálnej prokuratúre alebo 3,9 eura na vybraných poštách. V prípade predaja nehnuteľnosti sa zvyčajne dokladuje aj výpis z listu vlastníctva, ktorý na vybraných poštách stojí 7,9 eura či 8 eur na okresných úradoch. V prípade vyžiadania vybraných výpisov elektronicky je poplatok polovičný. Pri komunikácii so súkromníkom sa tak papiere budú musieť nosiť naďalej.

Pritom už od roku 2016 začali vznikať referenčné registre, ktoré obsahujú referenčné údaje, ktoré podľa právnej úpravy sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým sa nepreukáže opak, ich používanie orgánmi verejnej moci ešte nebolo naplno využité. Register právnických osôb či register fyzických osôb svojou právnou silou mali už dávno nahradiť potrebu predkladania údajov, ktoré tieto registre obsahujú. To, že tieto registre neobsahujú málo údajov je potvrdzuje aj skutočnosť, že register právnických osôb v sebe združuje informácie z cca. 70 registrov.

Ak si už teraz vie štát pri vybraných eurofondových projektov sám vyžiadať potvrdenia - od výpisu z obchodného registra, cez účtovné závierky až po potvrdenia od zdravotných poisťovní o zaplatení poistného - prečo si nevie tieto informácie vyžiadať už pri všetkých konaniach?

Ako by sa dali zabiť dve muchy jednou ranou, t. j. aby nielen štátne úrady, ale aj ostatné osoby mohli využívať výpisy z registrov bez návštevy pošty či ďalšieho úradu a platenia poplatkov? Jednoducho - nastaviť funkcionalitu verejne prístupných registrov na ich webových sídlach tak, aby boli využiteľné aj na právne účely. Slovensko s takouto funkcionalitou ešte nemá moc skúseností. Dobrým príkladom môže byť register partnerov verejného sektora. Zákon o tomto registri stanovil, že údaje zapísané v registri nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci preukazovať. Takéto huncútske riešenie je dobré použiť len v prípade, ako je tento, keďže ho musia používať len orgány verejnej moci a súkromná sféra nemusí z neho čerpať žiadne údaje. Z iného súdka je napr. zbierka zákonov, ktorá sa dá považovať tiež za register. V slov-lexe vyhlásené zákony, t. j. od apríla 2016, sú právne záväzné. Právnu záväznosť získavajú aj skôr vyhlásené zákony a to cez konsolidované znenie prostredníctvom prvej novelizácie po danom dátume.

Inšpiráciu v právnej záväznosti verejne prístupných registrov použiteľných aj na súkromnoprávne vzťahy nemusíme hľadať ďaleko. U bratov Čechov už od roku 2012 je možné získať výpis z obchodného registra cez internet, ktorý už nemá len informatívny charakter, ale je právne záväzný. Rovnakú ideu na Slovensku malo Ministerstvo spravodlivosti už v roku 2005, keď chcelo tiež ponúknuť právne záväzný obsah obchodného registra na internete. Táto myšlienka ale zostala na vyše 12 rokov v zásuvke. Opäť prišla na scénu až minulý rok, keď Ministerstvo spravodlivosti predstavilo novú koncepciu fungovania obchodného registra. Dúfame, že konečná realizácia sa stihne skôr ako za 20 rokov...

Veríme, že bude pokračovať ďalšia informatizácia registrov, ktorá prinesie nielen zníženie záťaže pri konaniach so štátom, ale aj v súkromnoprávnych vzťahoch. Dúfame, že ako načrtla dôvodová správa k zrušeniu potreby vybraných výpisov pri komunikácií so štátom, že ide o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“. Národná koncepcia informatizácie verejnej správy načrtla, že do konca roka 2018 by mal byť zavedený princíp ,,jedenkrát a dosť“ do všetkých konaní, tak aby orgány verejnej správy pri poskytovaní služieb občanom alebo podnikateľským subjektom nepožadovali údaje, ktorými už verejná správa disponuje. Vzhľadom na ešte len prvú lastovičku je tento cieľ pravdepodobne na tento rok nedosiahnuteľný.