Ako sa (ne)darí ruskej ekonomike

Denník SME nás oslovil s otázkami ohľadom vývoja ruskej ekonomiky. V článku zaznela len časť odpovedí, tu vám preto prinášame celé znenie.

V Rusku je základná úroková sadzba 21 percent, odhaduje sa, že úvery pre malé a stredné podniky budú v budúcom roku s úrokom 30 percent. Čo to bude znamenať pre firmy? Dá sa normálne podnikať pri takom drahom kapitále a dá sa očakávať spomalenie investícii?

MV: O žiadnej úrokovej miere sa bez kontextu okolností nedá napísať, že je vysoká, alebo nízka. Úroková miera centrálnej banky je nástroj monetárnej politiky, ktorý sa uplatňuje s nejakým cieľom a nejakým efektom. Ruská ekonomika je naviac vo veľmi špecifickom stave. Časť ekonomiky priamo naviazanej na vojnu zažíva veľký boom, ale zároveň vysáva zdroje a zvyšok hospodárstva tým chradne.

Zvýšenie úrokovej sadzby samozrejme povedie k ešte väčšiemu spomaleniu investícií v civilnom hospodárstve. Ruská centrálna banka však k takýto krok vyhodnotila ako lepšiu alternatívu oproti hrozbe ešte vyššej inflácie. Či to bolo dobré rozhodnutie a či to bude stačiť ukáže čas. Zmena úrokových sadzieb však nevyrieši fundamentálny problém, že 7-10% vytvorenej ekonomickej hodnoty každý rok "zhorí" na Ukrajine.

Čo to bude znamenať pre bežných Rusov? Pôjdu hore aj spotrebiteľské úvery a hypotéky? Dá sa očakávať spomalenie spotreby?

MV: Ruská ekonomická politika je schizofrenická, keď vláda jednou nohou prudko šliape na monetárnu brzdu a druhou nohou na fiškálny plyn. Áno, vyššie úrokové náklady predražia úvery a obmedzia spotrebu aj investície. Zároveň ale vláda smeruje veľké množstvo rozpočtových prostriedkov buď na nákup zbraní, čo je fiškálny stimul pre priemysel, alebo cez náborové príspevky, mzdy a úmrtné príspevky priamo do rúk obyvateľov, čím stimuluje dopyt.

Inflácia sa blíži v 10 percentám, je to už problém a dá sa údajom ruských štatistov veriť?

MV: V takejto špecifickej ekonomickej situácií by som mal problém spoliehať sa aj na úprimne merané a rátané štatisticky, nieto na také, ktoré má pevne pod kontrolou totalitný režim. Ak sa pozrieme na alternatívne metódy odhadovania inflácie, či už deflátor HDP, zmenu cien rýchloobrátkových tovarov, alebo odhad reálnej úrokovej miery, tak uvidíme vyššiu infláciu.

Rast ruskej ekonomiky sa má v roku 2025 spomaliť na 1,3 z tohtoročných 3,6 percenta. Je to náznak problémom a už nemôžeme hovoriť o prehriatej ekonomike vďaka zbrojeniu?

MV: Výpočet miery rastu HDP do nemalej miery závisí aj od schopnosti dobre zmerať infláciu. Alternatívne metódy výpočtu ukazujú, že v Rusko je možno už v hlbokej recesii.

To však až tak nesúvisí s otázkou prehrievania. "Prehrievanie" ekonomiky znamená, že ekonomika pracuje nad svojim dlhodobým potenciálom.

Príklad: Polovicu roľníkov aj s traktormi pošlem do vojny. Potenciál produkcie zemiakov v krajine preto klesne na polovicu. Zároveň títo noví vojaci posielajú domov vysoké výplaty. Dopyt po zemiakoch ale neklesne, spotrebitelia ich budú chcieť zjesť rovnako. To povedie k rastu ich cien.

Presne to je prípad Ruska: dopyt po tovaroch a službách neklesol, skôr narástol (kvôli dopytu po zbraniach a vyšším príjmom obyvateľov), produkčná kapacita však poklesla (nedostatok zamestnancov, sankcie, atď). To vedie k prehrievaniu. Veľmi zjednodušene si vojnu môžeme predstaviť ako ekonomický program zakopávania a vykopávania jám. Dá to ľuďom prácu, zjaví sa to v štatistikách HDP ako stavebná činnosť, ale každému je jasné, že to nie je dlhodobo udržateľný a funkčný ekonomický systém.

Nezamestnanosť je v Rusku nízka, drží sa pod troma percentami. Znamená to, že ekonomika je v poriadku?

MV: Minimálne milión mužov v ekonomicky aktívnom veku je na fronte/zranených/zmrzačených/mŕtvych/utečených. Zároveň je v ekonomike vysoký dopyt. Bolo by umenie, keby nezamestnanosť v takom stave rástla.

Dá sa v niečom porovnávať situácia ekonomiky v Rusku a na Ukrajine? Tam napríklad úrokové sadzby od leta 2023 do júna klesli z 25 na 13 percent. Nie sú tam podobné problémy s prehriatou ekonomikou?

MV: Porovnávať sa dá. Rozdiel je ale minimálne v dvoch veciach. Prvou je, že ukrajinská ekonomika vo februári 2022 zažila oveľa väčší šok, ako ruská a ekonomické štatistiky sa veľmi prudko zhoršili. Dnes sa preto porovnávajú s dnom rokov 2022 a 2023, čo potom pomerovo môže vyzerať inak.

Druhým faktorom je to, že Ukrajina časť kapitálu, aj dopytovaných tovarov (najmä zbraní a munície) získava bezodplatne zvonka, čo trochu mení matematiku. Základná pointa však platí aj tu - ukrajinská ekonomika zažíva obrovský fiškálny stimul, ešte väčší než Rusko. Zhruba tretinu ekonomiky Ukrajiny tvoria dnes obranné služby.