Bude ešte mať kto učiť?

„O tri roky nám bude chýbať 8 500 učiteľov“, vyhlásili analytici ministerstva školstva na jar tohto roku. Odvtedy márne čakáme na ich publikáciu alebo podrobnejšie prepočty. V médiách si zatiaľ táto téma žije svojím životom a sporadicky sa objavujú články s bombastickými nadpismi ako tento, ktorý práve čítate. Preto je na čase vniesť do tejto emotívnej témy trocha analytického pohľadu.

Po prvé - tých chýbajúcich 8 500 učiteľov určite nebude rovnomerne distribuovaných. Geograficky ani predmetovo. Z dnešných dát vieme, že v Bratislavskom kraji chýba približne toľko učiteľov, ako vo všetkých zvyšných siedmych krajoch spolu. A ešte aj v tej Bratislave nechýbajú všetci učitelia, ale predovšetkým tí, čo učia matematiku, informatiku a cudzie jazyky. Túto dôležitú úroveň detailu analytici Ministerstva školstva nikde nespomenuli, a pritom je kľúčová. Má priamy vplyv na to, čo je a čo nie je riešenie možných problémov v budúcnosti.

Napríklad ak nás skutočne v budúcnosti čaká takýto špecifický problém s nedostatkom učiteľov, tak nám len veľmi málo pomôže zvyšovať ich mzdy plošne. Teda niečo, čo robia všetky vlády poslednú dekádu, počas ktorej vzrástli mzdy učiteľov zo 100 % priemernej mzdy v hospodárstve na úroveň 126 %. Minulý rok zarábalo 81 % učiteľov viac ako 1 400 eur a polovica mala viac ako 1 500 eur. Títo učitelia (napríklad aj hudobnej výchovy v Sabinove) si polepšia budúci rok o 300 - 400 eur (plánované zvýšenie o 22 %). Pričom začínajúcu učiteľku matematiky z Bratislavy ma prilákať do školstva 200 eur navyše. Jej mzda bude stále hlboko pod priemernou mzdou v tomto kraji.  

Zlé predpoklady o skutočnej podobe nedostatku učiteľov vedú napríklad aj k nesprávnym argumentom o nedostatočnej atraktivite pedagogického štúdia medzi mladými. Keď sa však pozrieme na dáta o prihláškach a zápisoch na vysoké školy, zistíme, že sa na atraktivite učiteľstva počas desiatich rokov nič nezmenilo. V roku 2010 bol podiel prihlášok na štúdium za učiteľa 12,4 %, minulý rok to bolo 13,4 %. A v roku 2010 sa nakoniec zapísalo 14 % študentov a minulý rok taký istý podiel. Na vysokých školách tak dlhodobo študuje za učiteľa každý siedmy študent.

Pri absolventoch učiteľského štúdia sa navyše znova vynára otázka regionálnej disbalancie. Podľa prieskumu Inštitútu vzdelávacej politiky bol nízky plat hlavným dôvodom, prečo sa mladí študenti nechcú stať učiteľmi v Bratislavskom a Trnavskom kraji, pri zvyšku Slovenska to boli iné dôvody. Výška platu nehrala až takú rolu.

To neznamená, že učiteľský zbor na Slovensku nemá problémy. Hlavným je starnutie. Podľa dát z roku 2021 má 10 % učiteľov 60 a viac rokov. Nad 50 rokov má skoro 40 % učiteľského zboru. Týchto ľudí bude potrebné časom nahradiť. Zdá sa, že zvyšovaním počtu študentov učiteľstva to už nepôjde. Čo sa však určite dá, je skrátiť počet rokov, počas ktorých budúci učitelia študujú. Dnes musí každý učiteľ absolvovať minimálne magisterské štúdium, a teda stráviť na škole 5 rokov. Explicitne to určuje zákon o pedagogických zamestnancoch. Mnohé príklady krajín EÚ však ukazujú, že kvalitných učiteľov je možné vzdelať aj za tri roky bakalárskeho štúdia. Napríklad v Singapure im stačia dokonca dva roky.

Rovnako je problém aj pri vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch, ktorí neštudovali za učiteľov, ale vzbĺkla v nich túžba odovzdávať svoju odbornosť mladej generácii. Na Slovensku majú len jednu možnosť: absolvovať doplňujúce pedagogické štúdium, ktoré podľa zákona musí trvať minimálne dva roky. Pričom napríklad v spomínanom Singapure stačí polovica – jeden rok.

Takto by sa dalo ešte dlho analyticky zamýšľať. Napríklad s akým počtom žiakov na učiteľa počítali analytici pri ich odhade chýbajúcich učiteľov. Na druhom stupni ZŠ klesol počet žiakov na jedného učiteľa od 89. roku po súčasnosť z 25 na 13. Toto sú však otázky, ktoré budeme môcť zodpovedať až potom, ako uvidíme konkrétne prepočty a publikáciu Inštitútu vzdelávacej politiky. Snáď to bude skôr ako do roku 2025.

Denník N, 7.9.2022