Čo je cieľom zdravotníctva

Pri rozhovoroch na tému zdravotná politika sa objavujú desiatky rôznych tém. Väčšinou sa jedná o pomerne úzke a technické záležitosti. Je to pochopiteľné, pena dní je naplnená novelami, rozpočtami, akútnymi problémami.

Niekedy by sa však zišlo hlbšie zamyslenie nad zopár kľúčovými otázkami. Napríklad „čo je cieľom zdravotníctva?“ Príliš ľahko sme zamýšľanie nad takýmito otázkami zaradili do kolónky jalového filozofovania, ktoré nemá miesto vo svete orientovanom na výkon a výsledok. No keby sme sa doň pustili, možno zistíme, že dnešný zdravotný systém sa potáca aj preto, lebo nevie, čo je vlastne jeho zmyslom. 

Ľahko to môžete odbiť tvrdením, že cieľ zdravotníctva je obsiahnutý v jeho názve. Keď som sa minulý rok na zdravotníckej konferencii, ktorú INESS organizoval, spýtal túto otázku nášho hosťa, holandského experta na zdravotné systémy profesora Jeurissena, aj on bez zaváhania odpovedal, že cieľom zdravotníctva je „zvyšovať zdravie“.

Táto odpoveď však iba otvára Pandorinu skrinku otázok a nejasností. Čo je to zdravie? WHO definuje, že „Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nie iba neprítomnosť choroby alebo slabosti.“ Paradoxne, na takto definované zdravie lepšie cielilo predosvietenské zdravotníctvo, zviazané s náboženstvom a vyháňaním všeobecného „zla“, než moderné technokratické zdravotníctvo, ktorého symbolom je aj WHO. Inak napísané, na zdravie populácie majú často väčší vplyv faktory ako vzdelanie, ekonomický status, podnebie, či životné prostredie, než dnešné systémy zdravotníctva. 

Nebolo by produktívne očakávať, že zdravotníctvo v akejkoľvek konfigurácii dokáže človeka povzniesť do stavu „úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody“. Pre začiatok by sme mali zabudnúť na definíciu WHO a uspokojiť s užšou definíciou: cieľom zdravotníctva je zlepšovať stavy spojené s (ne)fungovaním nášho tela a mysle.

No verejné zdravotníctvo necieľuje ani toto. Stretli ste sa pri spotrebe zdravotnej starostlivosti s nejakými kvalitatívnymi ukazovateľmi? Súčasné zdravotníctvo je postavené na cieľovaní ekonomických a administratívnych ukazovateľov. Naplnenosť siete, množstvo poskytnutých výkonov, technické a personálne vybavenie. Stav má hodnoty 0, alebo 1. Nie že by na ekonomických ukazovateľoch bolo niečo zlé, no tie by mali byť iba mierkou efektívnosti dosahovania hlavného cieľa – uspokojenia zákazníka, ktorým je pacient. 

A sme nazad na začiatku. Nemohli by sme medzi ciele zdravotníctva zaradiť aj spokojnosť pacienta? Keď niekde verejne spomeniem termín „pacientsky zážitok“, často nasleduje mierne dotknutá reakcia najmä zo strany lekárov, že redukujem zdravotnú starostlivosť na pozdrav a vymaľovanú čakáreň, pričom tie nereflektujú medicínsku úroveň zariadenia. Pomôžem si výrokom šéfa University of Utah Hospital: „Medicínska starostlivosť je naozaj výnimočná len vtedy, ak si aj pacient myslí, že je taká.“

Cieľ zdravotníctva nemožno redukovať len na tabuľky so zdravotnými ukazovateľmi. Zdravotníctvo je službou, a ako v každej službe, aj tu je zákazník-pacient spolutvorcom samotného produktu. Cieľom zdravotníctva musí byť aj čo najväčšia spokojnosť pacienta. Pacient a jeho rodina neprichádzajú len s biologicky definovaným zdravotným problémom, ale aj s očakávaniami, neistotou, stresom, strachom.

Ak by som skončil tu, bude to príliš patetický záver. Všetci by sme chceli zdravotníctvo personalizované doktorom Skružným z Vesničky, ktorý vždy vie poradiť so zdravotným problémom, s neverou, aj s etickou dilemou ohľadne momentálne zaostalého závozníka. 

Čo to ale znamená pre praktickú zdravotnú politiku? Veď každý jeden politik hlása, že mu v prvom rade ide o pacienta. Ak je to naozaj tak, môže to premietnuť do praxe. Väčšou transparentnosťou a kvalitou dát o poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Pretláčaním nového komunikačného prístupu ku pacientovi. Informovanosťou pacienta a jeho rodiny o pohybe v systéme, od úvodnej diagnostiky, až po rehabilitáciu. Funkčnými komunikačnými bodmi. Zberom spätných väzieb od pacientov. Ale aj ťažšími vecami, ako je rešpektovanie názoru pacienta na (ne)poskytovanie liečby, či liečba a zomieranie v domácom prostredí. Netreba na to dramatickú reformu, začať sa dá aj malými krokmi.  

29.1.2024, Medicína