Dá sa liečiť zdravie peniazmi?

Je lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý. Výskum nám ukazuje, že tento názov Jakubiskovho filmu je sebanaplňujúci. Bohatí ľudia majú v priemere dlhší a zdravší život ako chudobnejší.

Napríklad po dosiahnutí míľnika 40 rokov veku môžu americkí muži na vrchole príjmového rozdelenia očakávať, že budú žiť takmer o 15 rokov dlhšie ako ich kolegovia na konci príjmového rozdelenia; tento rozdiel je približne 10 rokov v prípade žien.

Nemalo by to byť nijako prekvapujúce. Vyšší príjem znamená prístup k lepšej výžive, hygiene či zdravotníckym službám. No vzťah medzi príjmom a zdravím je delikátny a pri náhodnom zvýšení príjmu nemusí vôbec vzniknúť.

Aspoň to ukazuje čerstvá štúdia šestice autorov vydaná pod hlavičkou amerického National Bureau of Economic Research (NBER). Na výskum použili program nepodmieneného príjmu, ktorý rozbehli neziskové organizácie v Texase a v Illinois. Bola vybratá vzorka 3 000 ľudí do 40 rokov tak, aby reprezentovala rôzne etnické aj príjmové skupiny. Následne boli rozdelení na dve skupiny. Jedna s 1 000 účastníkmi dostávala 3 roky sumu 1 000 dolárov mesačne. Zvyšní v rovnakom období dostávali 50 dolárov mesačne. Následne bolo monitorované ich zdravie (vrátane mentálneho) pomocou dotazníkov, ale aj vzoriek krvi.

Výsledky sú podľa autorov jasné: „Výsledky experimentu naznačujú, že zníženie chudoby prostredníctvom peňažných transferov nebolo účinné pri zlepšovaní výsledkov v oblasti zdravia pre nami skúmanú vzorku a časový rámec. Vidíme nulový efekt na rôzne ukazovatele v oblasti telesného zdravia a naše odhady vylučujú aj veľmi malé zlepšenie telesného zdravia.“

V prípade mentálneho zdravia prišlo k dočasnému zlepšeniu výsledkov, ktoré však zmizli zhruba po roku trvania experimentu napriek pokračujúcim transferom. Transfery dokonca ani neviedli k zlepšenému prístupu k zdravotnej starostlivosti, ani k zmene správania v podobe zmeny spánku či pohybu. Jediná hmatateľná zmena boli zvýšenie mesačných výdavkov na zdravotnú starostlivosť v priemere o 20 dolárov a zvýšená frekvencia návštev urgentu a zubára. Autori neisto tvrdia, že kvalita výživy „sa mohla do nejakej miery zlepšiť“.

Autori štúdiu uzatvárajú konštatovaním, že univerzálny príjem nevedie ku zlepšeniu zdravia jeho príjemcov, pretože tí s použitím príjmu robia vlastné rozhodnutia a pred zdravím prioritizujú iné veci.

Ja dopĺňam, že vyšší príjem väčšinou nie je dielom náhody. Väčšina ľudí s vyšším príjmom má vlastnosti a schopnosti ako manažment vlastného času, dlhší rozhodovací horizont, lepší odhad rôzneho druhu rizika a podobne. Tieto pomáhajú ako v budovaní majetku, tak v udržiavaní zdravia. Zároveň existuje vplyv sociálnych bublín, v ktorých žijeme a ktoré ovplyvňujú aj to, ako pristupujeme k vlastnému zdraviu. Pri kariérnom raste sa tieto bubliny menia, no získaním náhodnej dávky človek svoju spoločenskú bublinu neopustí.

Politické závery možno vyvodiť viaceré, no jeden je univerzálny  - polievanie problémov peniazmi nefunguje.

Ozdravme, 31.7.2024