EÚ musí opustiť svoj Kafkovský svet

Na internetovom prehliadači mi jeden doplnok automaticky odklikáva vyskakujúce hlásenia o „cookies“. Druhý zase vracia funkčnosť Google máp nazad do obdobia spred 1. marca 2024.

Bohužiaľ, nedá sa naprogramovať zmena krabičky s mliekom z ktorej pijem a plastový osteň z odtrhnutého viečka sa mi pravidelne zaryje do pery. Ale lepšie, ako si pri každom napití pomazať mliekom nos.

Áno, tento komentár je o európskych reguláciách. Začalo to zakrivenými uhorkami a dnes už neprejde deň, aby som neposlal smerom k hlavnému mestu Belgicka zopár nadávok kvôli nejakému drobnému, ale o to otravnejšiemu zásahu do života.

Kdesi vysoko nad nimi poletuje ušľachtilý zámer, ako ochrana súkromia, priestor pre konkurencie, či menej odpadu – ale na konci dňa z toho vypadávajú kafkovské bizarnosti. Primontované viečka mimo nepohodlia nemajú významný dosah na naše životy, či ekonomiku. No sú aj témy, ktoré takýto dosah majú. Jedným z príkladov je regulácia umelej inteligencie, ktorej prvenstvom sa pred pár mesiacmi hlasno pýšila celá Komisia. Aktuálne je na stole „regulácia vesmíru“, konkrétnejšie pripravovaný EU Space Law.  Tento set zákonov má stanoviť pravidlá  na ochranu, odolnosť a udržateľnosť využitia vesmíru.

Trocha absurdné, keďže v AI aj využití vesmíru hrá EÚ nie druhé, ale prinajlepšom tak piate husle na svete. Veď medzi 46 aktuálne kapitalizáciou najväčšími AI spoločnosťami sveta nájdete okrem amerických a čínskych aj spoločnosti z UK, Izraela, Brazílie, Austrálie, či dokonca Emirátov, ale presne 0 z EÚ.

Vesmír? V roku 2023 vyslala EÚ do vesmíru 3 náklady, čo je rovnako, ako Severná Kórea a len o 1 viac, než Irán. USA vyslali 109, Čína 67 a dokonca aj Rusko bolo schopné vyslať 19 nákladov. Nový európsky nosič Ariane 6, odsúhlasený ešte v roku 2014, mešká s prvým letom už 4 roky.

Hlasy poukazujúce na preregulovanosť EÚ najmä v oblastiach moderných technológii hlasnejú. No na opustenie kafkovského sveta nebude stačiť súdružský záväzok, že budeme teda regulovať menej. Komisia je dnes gigantický organizmus 30 000 úradníkov, ktorých popisom práce je vytvárať novú legislatívu a tak „zlepšovať svet“. Bude si to vyžadovať hlbokú inštitucionálnu zmenu fungovania EÚ, totálne prekopanie paradigmy nazerania na spoločný trh a centralizované rozhodovanie o európskych politikách.

Zatiaľ však tému ako „diktát Bruselu“ chytili do rúk väčšinou len extrémistické strany a vykladajú si ju po svojom. Seriózna verejná debata o tom, čo ďalej, by pred eurovoľbami preto nezaškodila.

HN, 8.4.2024