Europoslancom ležia v žalúdku online reklamy

V Európskom parlamente sa chystá hlasovanie o nových reguláciách digitálnych služieb. Súčasťou tohto megalomanského balíka regulácií je aj obmedzovanie online cielenej reklamy. To je reklama, ktorá sa zobrazuje konkrétnym ľudom na základe toho, aké web stránky navštevujú a aké majú demografické charakteristiky. No a tento typ reklám sa nepozdáva niektorým europoslancom a chcú ich obmedziť, zregulovať alebo niektorí dokonca zakázať. Všetko v mene boja za právo na súkromie. Kde je problém?

Hneď prvý je ten, že ide o obohranú pesničku. Celkom nedávno - v roku 2018 začala platiť veľká regulačná smršť, ktorá sa preslávila pod názvom GDPR. S touto reguláciou sa stalo to, čo predpovedali jej kritici. Priniesla mnoho nezamýšľaných dôsledkov, napr. niektoré zahraničné služby sa stali pre európskych spotrebiteľov nedostupné. . Ľudom, ktorým mala pomôcť, táto regulácia len píli nervy, keď už celkom bezmyšlienkovite a mechanicky klikajú na vyskakujúce oznamy a upozornenia na každej webovej stránke. A tvorcovia tejto regulácie už volajú po jej aktualizácii, lebo pokrok (bez povolenia) v digitálnych službách akosi odmieta prestať inovovať na rozdiel od statických regulácií.

Druhý problém je, že neexistuje objektívne správna miera súkromia. Snaha EÚ určiť „tú správnu“ úroveň súkromia pre rôznych ľudí a naprieč rôznymi sférami ich života je odsúdená na to, aby vytvárala víťazov a porazených a množstvo nezamýšľaných dôsledkov. Napríklad ochrana informácie o tom, že som muž do 35 rokov, ktorý si pozeral ponuku príklepových vŕtačiek, pre mňa nemá hodnotu. Ak si touto informáciou viem „zaplatiť“ napríklad používanie bezplatnej služby Instagramu alebo Google máp, tak je to pre mňa výborný obchod. A ako bonus sa mi budú zobrazovať reklamy chlapského náradia namiesto laserových depilátorov.

Sú však oblasti, kde súkromie riešim a kde je pre mňa dôležité zachovať si jeho vysokú mieru. A tu sa môžem rozhodnúť využiť širokú paletu rôznych riešení. Od tých užívateľsky jednoduchých ako vstúpenie do ekosystému Apple až po komplexnejšie ako využívanie šifrovaných aplikácií, VPN služieb alebo dokonca vstúpiť do sveta anonymných kryptomien.

Pravda je však taká, že veľa ľudí sa vo veľa oblastiach nezaujíma o svoje súkromie. Ekonómovia sa dokonca pokúsili odhadnúť, koľko sú ľudia ochotní zaplatiť za svoje online súkromie. V jednej štúdii dali ľudom na výber medzi plateným využívaním (dnes bezplatných služieb), ktoré by o nich nezbierali informácie a dnešným stavom. A zistili, že 86 % používateľov vyhľadávača Google nie je ochotných zaplatiť nič (radšej zaplatia svojím súkromím) a zvyšných 14 % by bolo ochotných platiť len maximálne pár centov za deň.

Súčasný stav internetových spoločností, ktoré ponúkajú bezplatné služby výmenou za osobné dáta, tak len reflektuje preferencie používateľov internetu. Toto by však prestalo platiť vo svete, kde sa realizovali predstavy niektorých europoslancov o cielenej reklame. V takomto svete by museli internetové spoločnosti hľadať nové spôsoby ako financovať tie kvantá bezplatných služieb, ktoré každodenne využívame. Napríklad ich spoplatnením. Ale nie len to. Z cielených online reklám do nejakej miery žije aj množstvo vašich obľúbených tvorcov obsahu na internete. Aj oni by museli začať hľadať nové spôsoby prežitia alebo skončiť.

Spolu s nimi by malo problém aj množstvo menších a začínajúcich podnikateľov. Lacné a efektívne cielené reklamy totižto práve im pomohli začať konkurovať väčším hráčom, ktorí nikdy nemali problém kupovať si drahé reklamy napríklad v televízii. Cielené reklamy pomohli aj vytvárať úplne nové, špecifické trhy, ktoré by bez nich dokázali len ťažko existovať. Len vďaka cieleným reklamám je možné vytvoriť kampaň, ktorou zasiahnete veľmi špecifickú skupinu, ako napríklad ženy do 25 rokov z hlavného mesta so záujmom v japonských kreslených filmoch alebo hráčov Fortnite.

A netrpel by len biznis, ale aj neziskový a občiansky sektor. Predstavte si napríklad, že máte projekt na zlepšovanie ekonomickej gramotnosti a chcete reklamou zasiahnuť mladých ľudí, ktorí sú v druhej polovici štúdia na strednej škole a ich učiteľov. My si to predstavovať nemusíme, lebo taký projekt máme a cielené reklamy nám pomohli rozšíriť povedomie o Ekonomickej olympiáde bez toho, aby sme s touto reklamou za veľa peňazí otravovali väčšinu slovenskej populácie.

Na záver je potrebné si položiť kľúčovú otázku: čo najhoršie sa môže stať pri neobmedzenom fungovaní cielenej reklamy? Ľudia vymenia relevantnejšie reklamy podporené osobnými dátami za bezplatné služby a podnikatelia nájdu efektívnejšie svojich zákazníkov, ktorí ľahšie nájdu, čo hľadajú. Na trhu nikde žiadny problém. Zdá sa, že problém má len Európsky parlament. 

.týždeň, 8.12.2021