Horúce peniaze a studená zima
Nepripomína vám to prvé covidové dni? Najskôr ignorovanie všetkých varovných príznakov a následne panika a explózia zlých a hlúpych nápadov, pardon – „riešení“. Hovorím samozrejme o cene elektriny a plynu.
Nie, naozaj nemusíte rátať, koľko eur vás bude stáť ohriatie polievky pri cene 1000 eur za MWh. Toľko elektrina ani plyn stáť na budúci rok nebudú. V súčasnosti nezažívame na trhu s energiami nič odlišné od toho, čo sme zažívali s cenami dreva, čipmi, alebo kontajnermi pred pár mesiacmi. Na začiatku je spúšťač – záplavy v Britskej Kolumbii, požiar japonskej továrne, či lockdown v Šanghaji. Nastane rast cien. Ten „zavoňajú“ horúce peniaze, ktorých sa po svete vďaka dekáde uvoľnenej monetárnej politiky potulujú milióny - a naskáču na ten-ktorý špecifický trh. Dnes nám vôbec nepríde divné, že viedenská energetická utilita dostane dvojmiliardový margin call. Pracovne to nazývam „gamespotizácia“ trhu. Predstavte si to ako partiu pokru. Ak máte pri sebe malú kôpku žetónov, stávky nemôžete vyhnať vysoko. Ak neviete doložiť, zložíte karty. No ak vám krupiér len tak posunie nové inflačné žetóny, stávky (rozumej ceny) môžu ísť vyššie.
Platí však, že stačí ďalší signál, peniaze utečú a ceny zase padnú. V Európe neexistuje veľa biznis modelov, ktoré by dokázali fungovať s elektrinou za tisíc eur. Podnikatelia, ktorí elektrinu nakúpili dávnejšie, ju môžu miesto použitia na výrobu výhodnejšie predať. Zatvorenie biznisu ich tam nemusí tak bolieť. Čím viac sa blíži dátum reálneho odberu energie, tým bližšie sú podnikatelia k tomuto rozhodnutiu. Predávajúcich bude pribúdať a cena sa v istom momente zlomí.
Nechcem však čitateľa uviesť do prehnaného upokojenia. Škrtenie ruských dodávok v kombinácii s rozsiahlymi odstávkami jadrových elektrární, nízkymi hladinami vodných nádrží a rekordným teplom v Európe je reálna nepríjemná situácia, ktorá znamená, že na energie si musíme pripraviť tučné peňaženky.
No zlepšenie tohto stavu je pomerne jasné a nespočíva v rýchlokvasených regulačných zásahoch do komoditných trhov. Ak sa vyrába menej energie, treba zvýšiť jej výrobu. Väčšina kariet je v rukách politikov. Znamená to predĺžiť životnosť nemeckých jadrových elektrární, vynadať Francúzom za blokovanie pyrenejského plynovodu, vysypať na trh dodatočné emisné povolenky, či odstrániť regulačné prekážky na pripájanie nových zdrojov.
No a samozrejme prehodnotiť reálnosť Green Dealu teraz, keď začína byť jasné, že medziobdobie postavené na lacnom ruskom zemnom plyne sa asi neudeje.