Index pestúnskeho štátu 2023

Index pestúnskeho štátu sleduje reguláciu životného štýlu občanov v krajinách Európy už od roku 2016. Zostavuje ho združenie think tankov Epicenter. Kompletné výsledky Indexu sú zverejnené na stránke www.nannystateindex.org. Slovenská publikácia k Indexu je dostupná na tomto linku. 

V predchádzajúcich ročníkoch sme tento Index označovali ako Index opatrovateľského štátu. Rozhodli sme sa tento rok index premenovať tak, aby lepšie vystihoval podstatu paternalistických politík.

Slovensko si v Indexe pestúnskeho štátu polepšilo z 23. na 25. miesto. Index je ako golf; je lepšie mať menej bodov.

Index pozostáva z troch hlavných kategórií: alkohol, nikotín a jedlo a nápoje. Každá z týchto troch kategórií má rovnakú váhu 33,3 %. Kategória Nikotín je rozdelená na tabak a elektronické cigarety s rovnakou váhou pre každú z nich, t. j. 16,7 %. percent.

Každá kategória má niekoľko rôznych kritérií. Za každé kritérium sa udeľujú body, maximálny možný súčet je 100. V Indexe sa hodnotia len politiky, ktoré majú priamy vplyv na spotrebiteľov. Tieto politiky majú v kritériách rôznu váhu, aby odrážali rozsah, do akej miery sú spotrebitelia negatívne ovplyvnení, od relatívne malých nepríjemností až po vysoké dane a úplné zákazy.

Paternalistické politiky zvyčajne znižujú kvalitu života jednotlivca v jednej alebo viacerých oblastiach týmito spôsobmi:

- zvyšovanie cien (prostredníctvom daní alebo maloobchodných monopolov)

- stigmatizácia spotrebiteľov

- obmedzovanie výberu

- obťažovanie spotrebiteľov (napr. obmedzením obchodných hodín)

- obmedzovanie informácií (napr. zákazom reklamy)

- zníženie kvality výrobkov

Hlavné závery tohtoročného vydania Indexu:

- Väčšina európskych krajín naďalej rozširuje rozsah a objem paternalistických zásahov do každodenného života svojich občanov prostredníctvom zákazov, zvyšovania daní z hriechov (fajčenie, alkohol, sladkosti) a komplikovaných byrokratických predpisov v odvetviach, ktoré vlády považujú za škodlivé. 

- Počet krajín, ktoré v súčasnosti uvaľujú daň z hriechu na sladené nápoje, sa viac ako zdvojnásobil z piatich v roku 2017 na dvanásť v roku 2023 a vo väčšine krajín daň na sladené nápoje zahŕňa aj nápoje s umelými sladidlami.

- V niektorých krajinách boli zavedené nové prekážky pri kúpe alkoholu. Írsko, Škótsko a Wales zaviedli minimálne ceny, Litva zvýšila zákonný vek konzumácie alkoholu a Írsko zaviedlo vizuálne bariéry regálov s alkoholom.

- Maďarsko zostáva najhoršou krajinou z hľadiska zdaňovania potravín a nealkoholických nápojov. Poľsko má najvyššiu daň z limonád po zohľadnení príjmov.

- Litva, Nórsko a Fínsko majú najvyššie dane na alkohol v pomere k priemerným príjmom. Na druhej strane, Nemecko, Česko a Taliansko majú miernejšie predpisy týkajúce sa alkoholu, čo im pomáha zostať krajinami, ktoré ponechávajú občanom v rozhodovaní o svojom životnom štýle viac slobody.

- Pätnásť krajín v súčasnosti účtuje dodatočné dane na tekutinu do e-cigariet, čo je takmer dvojnásobok oproti ôsmim krajinám v roku 2017. Niektoré krajiny tieto náplne zdaňuje, hoci neobsahujú nikotín. Predaj e-cigariet obsahujúcich nikotín je úplne zakázaný v Turecku a Nórsku a na vapovanie sa uplatňuje rovnaké obmedzenia ako na klasické fajčenie v trinástich krajinách.

- Napriek zrýchľujúcemu pribúdaniu paternalistických regulácií životného štýlu občanov existuje len málo dôkazov o tom, že takéto politiky sú skutočne účinné. Tieto opatrenia sú v platnosti viac ako desať rokov, súvislosť medzi prísnejšími nariadeniami týkajúcimi sa pitia, stravovania, fajčenia a vapovania a očakávanou dĺžkou života nie je zrejmá.

- Namiesto mikroregulácie spotrebiteľského správania by sa tvorcovia politík mali zamerať na hospodársky rast a prosperitu, aby dosiahli svoj deklarovaný cieľ zlepšiť zdravie svojich občanov.

- Skutočným cieľom zvyšovania spotrebných daní nie je kompenzácia nákladov zdravotníctva ale zvyšovania všeobecných príjmov štátnych pokladníc

Celú publikáciu si môžete prečítať stiahnuť tu. 

Predchádzajúce ročníky Indexu pestúnskeho štátu

• 2021
• 2019 (PDF)
• 2017 (PDF)

Hlavným autorom publikácie je Christopher Snowdon z Institute of Economic Affairs.

EPICENTER, Európske informačné centrum hospodárskych politík, je nezávislá iniciatíva desiatich popredných think tankov z celej Európy. Snaží sa informovať o európskej politickej diskusii a podporovať zásady slobodnej spoločnosti tým, že spája odborné znalosti svojich členov.

EPICENTER tvoria: Centrum politických štúdií (Dánsko), Fórum pre občiansky rozvoj (Poľsko), Institut Economique Molinari (Francúzsko), Inštitút pre ekonomické záležitosti (Spojené kráľovstvo), INESS Inštitút ekonomických a sociálnych analýz (Slovensko), Instituto Bruno Leoni (Taliansko), KEFiM (Grécko), Litovský inštitút voľného trhu, Prometheus (Nemecko) a Timbro (Švédsko). EPICENTER je rovnako ako jeho členovia politicky nezávislý a neprijíma financovanie od daňových poplatníkov.