Ja som poslanec, kto je viac? Zn. školstvo

Hodina telesnej výchovy školstvo nezruinuje, ale je to pekná ukážka všetkého, čo je zlé na našom systéme vzdelávania.

Vo svete existujú triedy, kde sa žiaci rozhodujú, čo budú robiť na hodinách. Existujú školy, kde sú učitelia zodpovední za tvorbu vzdelávania a rozvrhu. Alebo existujú krajiny, kde školy úplne slobodne vytvárajú vlastné vzdelávacie programy.

No a potom je Slovensko, kde skupinka poslancov rozhodne za 2 000 škôl, 60 000 učiteľov a 400 000 žiakov, že si musia do rozvrhu pridať tretiu hodinu telesnej výchovy a basta. Lebo oni sú poslanci NR SR.

Táto zmena školstvo nezruinuje, ale je to pekná ukážka všetkého, čo je zlé na našom systéme vzdelávania.

Po prvé, politikom nejde ani o to, ako skutočne riešiť nejaký problém, ale chcú vyzerať, že ho riešia. Je pravda, že dnešnej mládeži chýba pohyb a narastá problém s nadváhou. Ale riešiť to pridaním hodiny telesnej je absolútne prvoplánové. Je to riadenie sa heslom: „Nevadí, že to robíme zle, aspoň toho budeme robiť viac.“

Reportáže z terénu poukazujú na problém s tým, že deti telesnú výchovu pasívne ignorujú alebo aktívne nemajú rady, učitelia nevedia nadchnúť žiakov pre pohyb a často to najlepšie, čo vedia spraviť, je rozdať lopty. Nehovoriac o tom, že množstvo škôl ani nemá fyzické kapacity na ďalšiu hodinu telesnej alebo dokonca ani telocvičňu.

Ďalšou typickou črtou je riešenie lokálnych problémov centrálne. V Bratislave sa skupinka ľudí na vŕšku rozhodne, ako sa zmení rozvrh v Dolnej Tižine na základnej škole. Bez ohľadu na to, či náhodou väčšina miestnych detí nenavštevuje krúžok skautov, netrávi väčšinu času na dedinskom ihrisku alebo nehrá za miestny futbalový klub. Teda majú pohybu dosť a hodila by sa im radšej hodina informatiky navyše.

S tým súvisí ignorovanie lokálnych problémov. Poslanci tomu možno neuveria, ale existujú aj problémy, ktoré im nenapadnú. Napríklad na Slovensku máme desaťtisíce detí, ktoré sa počas povinnej školskej dochádzky nenaučia ani základné gramotnosti – písať, čítať, počítať. A pritom majú pravdepodobne pohybu dosť a problém s nadváhou asi tiež nebudú mať. Ide o deti z vylúčených rómskych komunít. Aj týmto deťom budú musieť školy namiesto dodatočnej hodiny čítania a písania naordinovať do rozvrhu hodinu telesnej výchovy navyše.

To súvisí s ďalším problémom, ignorancia nezamýšľaných dôsledkov. Poslanci zatiaľ nedokážu zákonom ohýbať čas. A tak hodina telesnej navyše znamená, že bude o hodinu menej niečoho iného. Rozvrh nie je nafukovací. Výsledkom boja za viac pohybu môže byť horší prehľad v dejinách, slabšie kritické myslenie, horšie ovládanie cudzieho jazyka či nedostatok IT zručností. Alebo menej voľného času, ktorý je kľúčový pre prirodzený rozvoj detí. Neexistuje niečo ako vyučovacia hodina zadarmo.

Poslanci nielen ignorujú náklady, ale my nebudeme poznať ani benefity tohto nápadu. Zákon neprichádza so žiadnym merateľným ukazovateľom, ktorý by nám povedal, či opatrenie splnilo účel alebo nie. A keď sa do troch rokov u našich detí nič nezmení v radosti z pohybu či v nadváhe, znamená to, že sa máme vrátiť k pôvodnému počtu hodín alebo pridať štvrtú hodinu telesnej? Toto sú pre našich poslancov zbytočné otázky. Lebo odpovede ich nezaujímajú.

No a na záver, je to pekná ukážka tradície mikromanažmentu školstva, ktorá u nás prekvitá už od čias Rakúsko-Uhorska. Naši panovníci majú silný pocit, že ak svojim poddaným nenadiktujú presný postup, tak sa svet prestane točiť. Asi preto ministerstvo zdravotníctva nedávno vydalo vyhlášku, že všetky okná na všetkých školách sa musia umývať štyrikrát do roka. Každé tri mesiace. Vrátane tých v telocvičniach.

Napriek tomuto všetkému určite existuje skupina rodičov, ktorých táto zmena potešila alebo sami po nej volali. Podarilo sa im nájsť spojencov v športujúcich poslancoch, a tak silovo presadiť návrh, ktorý vyhovuje im. Ani oni by to však nemali považovať za úspech. Namiesto toho, aby sme budovali spoločnosť, v ktorej sú rodičia aktívnymi partnermi škôl a zriaďovateľov a kde školy reagujú na ich volanie, skončili sme pri silovom riešení. Donútime všetky deti „písať modrým perom“.

Denník N, 17. máj 2023