Je najlepším lekárom štát?

Už sme si zvykli, že každá návšteva lekára je spojená so značnou dávkou nervov a čakania. Najskôr na získanie možného termín návštevy a následne aj v čakárni na vyšetrenie. Pred ambulanciou sa stretneme s mnohými ľuďmi, ktorí chcú riešiť svoj zdravotný stav. Pred ambulanciami lekárov sa však stretáva aj značná skupina ľudí, ktorí jednoducho musia ísť na kontroly, keďže to ich zamestnávateľom nariaďuje zákon. Ak by danú povinnosť nesplnili, hrozili by zamestnávateľom značné pokuty, a tak radšej obetujú vlastné náklady na to, aby počas pracovného času poslali zamestnancov k lekárom a uhradili všetky vyšetrenia, ktoré nariaďuje štát. Nepreťažujú sa tak len zamestnávatelia, ale aj zdravotníci.

Štát by mohol byť vyhlásený za najaktívnejšieho lekára, keďže bez ohľadu na podrobnú anamnézu zamestnanca, naordinoval pre každú záťaž pri práci celý rad vyšetrení. Tie však  zostávajú nie na pleciach štátu, ale na ťarchu a náklady zamestnávateľov. Napríklad každý, kto pracuje s počítačom, musí byť vyšetrený na EKG. Paradoxne, pri preventívnych prehliadkach sa to vyžaduje až po 40 rokoch života. V prípade psychickej pracovnej záťaže zas štát naordinoval aj laboratórne vyšetrenia, ktoré nemajú súvis so psychickým zaťažením. Zamestnanci, ktorí sú vodičmi motorového vozidla (napr. taxi), by mali absolvovať psychologické vyšetrenie. Ostatným vodičom stačí ísť na preventívnu prehliadku pred získaním vodičského preukazu. Pri prácach v hluku zas štát naordinoval aj laboratórne vyšetrenia, ktoré nemajú súvislosť s vplyvom hluku na organizmus. (vestník MZ SR čiastka 29-38)

Ďalším neúčelným opatrením štátu sú rekondičné pobyty pre zamestnancov, ktorí pracujú v hluku, keďže poškodenie sluchu je nezvratné a trvalé a nepomôže mu nijak pobyt v kúpeľoch.

Takýchto nadbytočných úkonov, ktoré musia zdravotníci na zamestnancoch vykonať, je mnoho. Nielen, že sa tak predlžuje čas čakania pred ambulanciami, ale zvyšujú sa aj náklady, ktoré za vykonanie prehliadok musia zamestnávatelia zaplatiť a súčasne preplatiť čas strávený v ambulanciách. Tvorba regulácií by mala viesť k účelnosti a efektívnosti. Nevieme presný účel, ktorý ministerstvo sledovalo. Zdravotné prehliadky v súvislosti s prácou by mali mať preventívny charakter a nemalo by sa presúvať na zamestnávateľa diagnostika akýchkoľvek ochorení u pracovníka. Na tento účel existujú už pravidelné preventívne prehliadky hradené z verejného zdravotného poistenia.

Náplasť na riešenie pracovnej zdravotnej služby mala prísť pri novelizácii zákona, ktorá bola ohlásená už v programovom vyhlásení vlády, za účelom prehodnotenia pracovnej služby pre 1. a 2. kategóriu zamestnancov. Legitímne očakávanie bolo, že vláda vyhodnotí jej slová z roku 2014, v ktorom opätovne zaviedla pracovnú zdravotnú službu, a tvrdila, že: ,,pracovná zdravotná služba pozitívne ovplyvňuje úroveň zdravia zamestnancov pri práci.“

Koľkým chorobám z povolania sa predišlo? Koľko chorôb bolo identifikovaných práve pri pracovnej prevencii? Žiadne takéto odpovede nenachádzame. Nemali by sme sa uspokojiť ani s vyriešením problému pracovnej zdravotnej služby, ktoré nadobudlo účinnosť v závere minulého roka, ale hľadať najlepšie riešenia za peniaze všetkých zainteresovaných subjektov. Síce sa štát odvoláva na rôzne medzinárodné záväzky, ktoré vyplynuli z ratifikácie dohovoru Medzinárodnej organizácie práce či smernice EÚ, ale nikde v nich sa nepíše, aké prostriedky má štát použiť na riešenie zdravotného dohľadu. Hľadanie najlepších z možných riešení je práve na jednotlivých štátoch.

Ak vláda hlási boj proti zbytočnej byrokracii, aj toto je cesta. Pozrieť sa na riešenie pracovnej zdravotnej služby na základe požiadaviek smernice v iných krajinách EÚ a odstrániť  gold- platingu (teda zaviesť minimum žiadané Európskou úniou). Súčasne nielen vyhodnotiť túto povinnosť voči skupinám zamestnancov, ale aj zoznam vyšetrení, ktoré je potrebné vykonať vzhľadom na stanovené riziká – vyhláška by ich mala upraviť na úroveň odporúčania, nie povinnosti.