Júlové Vianoce

Takto by sa dala nazvať atmosféra v súvislosti so summitom, na ktorom sa rozhodlo o rozdelení zdrojov z minulých, súčasných, aj budúcich eurofondov. Bude na nemocnice, cesty, aj vodíkové vlaky. Sme uprostred rozsiahlej ekonomickej krízy a zároveň máme zrazu zdroje na všetko, na čo sme ich nemali počas ekonomického boomu. Nezdá sa vám to podozrivé?

Tieto miliardy sú zdroje, presunuté z budúcnosti pomocou stroja času, ktorý sa volá úvery. Budú splatené budúcimi daňami, nižšou kúpyschopnosťou našich peňaženiek a znehodnotenými úsporami. Úvery podporujú ekonomický rast vtedy, ak sú použité na investície, ktorých výnos je väčší, ako vložené prostriedky. Stane sa to?

Investovať nie je ľahké. Niektorí ľudia to robia celý život a aj tak sa popália. Musíte totiž trafiť, akým smerom sa budú v budúcnosti uberať potreby a túžby spotrebiteľov. Z vyjadrení politikov mám však pocit, že nič nie je ľahšie, ako investovať do budúcnosti. Recyklačné centrá, kanalizácie, nemocnice a množstvo ďalších nápadov, ktoré sa zjavujú z večera do rána. Ale môžeme byť pokojní, veď všetko prepočíta Útvar hodnoty za peniaze.

Ak niekto čaká od „nových“ miliárd zázrak, musím pripomenúť históriu. V rokoch 2009-2012 mala verejná správa k dispozícii 28 miliárd ročne. Vďaka ekonomickému rastu medzi rokmi 2013 – 2019 bol tento priemer 34 miliárd eur. Vláde „pribudlo“ zhruba 6 miliárd eur ročne. Náhoda chcela, že je to zhruba toľko, koľko si ročne Slovensko sľubuje od aktuálnych eurofondov – 42 miliárd za 7 rokov.

Zažili sme v tomto období nejaké kľúčové reformy, alebo prelomové infraštruktúrne zmeny? Ja si ich nepamätám a ani gingko biloba nepomáha. Môžeme dúfať, že morálny kredit novej vlády bude vyšší, ako tej starej. Opojný pocit z toho, že si môžem „budovať“ svoju krajinku kreslením nových fabrík, výskumných ústavov, kanálov a optických vedení na mapku, nie je podmienený charakterom. Mňa to tiež bavilo, našťastie len v hre SimCity.

Všimli ste si, ako sa snažím v texte používať miesto slova peniaze slovo zdroje? Slovenskí občania totiž nedostanú miliardy peňazí, ale projekty s miliardovými cenovkami. Ako napríklad dostali projekt informatizácie s cenovkou jedna miliarda, za ktorú by sme v skutočnosti nedali ani deravý groš. To je veľký rozdiel.

Ako teda minúť miliardy najefektívnejšie? Premeniť projekty politikov na peniaze ľudí. Využime európske zdroje na ušetrenie v slovenskom rozpočte a teda zníženie daní. Časť zmeňme na čo najpriamejšie schémy platieb ľuďom. Helikoptérové peniaze sú ekonomické bláznovstvo, ale zároveň aktuálne tá najmenej bolestivá diagnóza.

HN, 27.7.2020