Keď miznú ľudia z polí

Zdá sa, že v posledné mesiace zmizli ľudia. Chýbajú zdravotné sestry, šoféri aj pracovníci v poľnohospodárstve. Nedošlo však k žiadnym zásadným poklesom populácie, naopak, počet ľudí na planéte prednedávnom prekročil hranicu 8 miliárd. Tak prečo v mnohých krajinách chýbajú pracovné sily?

V prvom rade, netreba hneď roniť slzy nad poklesom pracujúcich v poľnohospodárstve. Najmä posledné polstoročie ukázalo, že s menej zdrojmi je možné vyprodukovať viac. Ľudstvo sa preklopilo zo sveta nedostatku do sveta prebytku. Dnes trpí viac ľudí nadváhou ako podvýživou. Samozrejme, existujú menej šťastné kúty sveta, kde pracuje väčšina obyvateľov na farmách a predsa nemajú dostatok jedla. V Burundi, Somálsku či Čade pracovalo v roku 2019 viac ako 75 % pracovnej sily v poľnohospodárstve. Sektor je v týchto krajinách málo mechanizovaný a neproduktívny, práce sa vykonávajú ručne a s jednoduchými strojmi. Výsledkom je nízka pridaná hodnota produkcie na jedného pracovníka a veľký počet hladujúcich, keďže tieto krajiny sú zároveň málo otvorené obchodu.

Naopak, v bohatých krajinách pracuje len malá časť obyvateľstva v agrosektore. Slovensko patrí ku krajinám EÚ, kde medzi rokmi 2006 – 2021 najviac poklesol počet pracujúcich v poľnohospodárstve. Je to čiastočne výsledok efektívnejších postupov a mechanizácie, keď stroje nahradili prácu ľudí. Ale, samozrejme, svoje zohrala aj väčšia ponuka atraktívnych pracovných miest v iných sektoroch a stav slovenského poľnohospodárstva. Práca na „družstve“ je pre mladých málo lákavá, podniky v niektorých regiónoch sú polorozpadnuté a vedenie nechce inovovať, ale hľadá bezpečie v starých známych postupoch. Sny o vlastnom podnikaní v poľnohospodárstve sa rozplývajú rýchlo. Mladí farmári bez kontaktov sa k pozemkom dostanú len ťažko, rozdrobené vlastníctvo im to komplikuje.

Dnešné poľnohospodárstvo navyše už nie je len o vedre a lopate. V predstavách však tento obraz žije naďalej, preto sa z úst politikov objavujú nápady ako zamestnať dlhodobo nezamestnaných na slovenských poliach. Poľnohospodárstvo sa modernizovalo, aj farmy s polorozpadnutými budovami využívajú techniku, ktorú treba vedieť ovládať. A tak sa nesúlad medzi politickými predstavami o živote na farme a realitou stáva prekážkou pre lepšie fungovanie agrosektora.

Nedostatok pracovníkov je problém, ktorému čelia aj iné krajiny. Jedno zlepšenie môže priniesť zjednodušenie zamestnávania pracovníkov z tretích krajín (mimo EÚ). Napr. v Rakúsku siahli niektoré  poľnohospodárske podniky po sezónnych pracovníkov až z Vietnamu, no bežne pracujú v poľnohospodárstve aj Afgánci či Ukrajinky. Čo sa týka dĺžky zamestnania, Rakúsko umožňuje sezónne zamestnávanie na 6 – 9 mesiacov, pričom na Slovensku je max. limit len 6 mesiacov. Ľudí z krajín mimo EÚ na pracovnom trhu stále nevítame s otvorenou náručou. Kým nezačali strieľať po susedoch z Ukrajiny, držali sme prísne zatvorené hranice aj pre nich. Začiatkom roka 2022 ich na Slovensku pracovalo menej ako 20-tisíc, kým v Česku to bolo takmer 200-tisíc.

Napriek mnohým prekážkam, štát si berie na plecia ďalšie a ďalšie úlohy, ako napr. marketing výrobcov v poľnohospodárstve. Pritom platí, že menej je viac. Ambíciou by malo byť zjednodušiť zamestnávanie, no netreba zabudnúť na to, že aj podnikateľské prostredie treba kultivovať. Bez možnosti vstupu do odvetvia sa konkurenčné prostredie buduje ťažko. A bez zdravého konkurenčného prostredia sa zahraničným farmám konkurovať nedá.

Agrobiznis, 12.12.2022