Keď stretne praveký mozog učivo 21. storočia

Naposledy som písal o antropologickom výskume paleo-vzdelávania lovcov a zberačov. Je založené na pozorovaní, imitovaní a hraní sa vo vekovo zmiešanom kolektíve. Využíva to, že deti majú evolúciou vytvorené inštinkty na nasávanie lokálnej kultúry, pričom od rodičov sa neočakáva žiadna iniciatíva a inštrukcie, ale len transparentnosť a autonómia pre deti. Z tohto pozorovania spravil Peter Gray záver, že deti sa najlepšie budú učiť v slobodnom prostredí, pričom dnešné školy sú, naopak, antitézou paleo-vzdelávania.

Evolúcia mozgov prváčikov

Existuje však aj iný, na evolučnom chápaní založený prístup k vzdelávaniu, ktorý prichádza k rozdielnym záverom. Hlavným protagonistom tohto prístupu je David Geary, ktorý argumentuje nasledovne:

Ľudia neprichádzajú na svet ako tabula rasa, ale majú vrodené kognitívne moduly, ktorými interpretujú realitu okolo seba a ktoré im zároveň poskytujú heuristiky ako sa správať, motiváciu, čo si všímať a ako o tom premýšľať. Pomáhajú ľudom učiť sa v prostredí, v ktorom žijú. Takto nás evolúcia vybavila, aby sme sa sústredili predovšetkým na tie informácie, ktoré korelujú s vysokou pravdepodobnosťou prežitia a rozmnoženia. Tieto moduly formujú niečo, čo kognitívni vedci nazývajú „folk psychology, biology, physics“ teda niečo ako „ľudovú psychológiu, biológiu a fyziku“.

Tieto „ľudové vedomosti“ do veľkej miery predurčujú to, ako rozmýšľame o sebe a vzťahoch s ostatnými ľuďmi okolo nás. Napríklad keď novorodenec automaticky sleduje tvár matky, alebo neskôr, keď začne robiť rozdiely medzi „nami“ a „nimi“ tzv. in-group – out-group bias. Taktiež predurčujú náš vzťah k živej prírode napríklad v podobe klasifikácie fauny a flóry, ktorá je bežná v prirodzených spoločenstvách a koreluje s vedeckou taxonómiou alebo v nás automatizuje strach z hadov. A taktiež fascináciu neživou prírodou a jej používanie ako nástroja, či schopnosť popísať trajektóriu hodeného objektu bez rozumenia silám, ktoré za ňou stoja.

Tieto „ľudové vedomosti“ sú stále len heuristiky, nie nepodmienené reflexy. A ako heuristiky pre svoje fungovanie vyžadujú skúsenosť z reálneho sveta – učenie sa. Takéto učenie sa je však veľmi jednoduché a prirodzené, lebo zapadá do už predpripravených kognitívnych modulov v našich hlavách.

David Geary nazval to, čo sa takto prirodzene učíme „biologicky primárnymi vedomosťami“. Príkladom je učenie sa rozprávať. Ľudia nemajú v hlavách hardware na slovenský alebo anglický jazyk, ale majú kognitívne moduly, ktoré malým deťom umožňujú rozoznávať hovorený jazyk v ich okolí, dokážu postupne porozumieť jeho obsahu a majú vnútornú motiváciu ho neustále precvičovať. Inými slovami, deti sa prirodzene a samé od seba naučia rozprávať ich lokálnym jazykom – stačí im paleo-vzdelávanie.

Neolitická revolúcia vo vzdelávaní

Potom sú tu však aj „biologicky sekundárne vedomosti“, ktoré sa objavili v posledných tisícročiach spolu so vznikom písma. Patrí sem všetko, čo sa dnes deti učia v školách. Tieto vedomosti a zručnosti sú podľa Gearyho príliš veľká a skoková evolučná novinka a nestihli sa nám vyvinúť kognitívne moduly napríklad pre čítanie a písanie, podobné tým, ktoré máme pre počúvanie a hovorenie. Preto učenie sa biologických sekundárnych vedomostí nám nie je prirodzené, trvá dlhšie a vyžaduje výraznejšie mentálne úsilie. A to všetko spôsobuje tzv. „kognitívnu záťaž“ (cognitive load).

Vedci skúmajúci mozog a učenie sa prišli k záveru, že najlepší spôsob, ako znížiť túto kognitívnu záťaž, je postaviť deti pred štruktúrované, explicitné a učiteľom vedené inštrukcie, ktoré boli otestované a vykalibrované tak, aby išlo učenie čo najľahšie. To je tajomstvo úspechu napríklad metódy priamych inštrukcií, ktorá sa znova a znova ukazuje v kontrolovaných experimentoch ako najlepšia metóda na vzdelávanie. A to predovšetkým v porovnaní s progresívnymi metódami, ktoré kladú dôraz skôr na objavovanie, detskú iniciatívu, riešenie problémov, samo-riadené vzdelávanie a ďalšie podobne znejúce metódy vychádzajúce z konštruktivizmu.

Je čítanie skôr ako chodenie alebo bicyklovanie?

Nikto nemusí učiť dieťa chodiť. Nemusíme mu dávať prednášky z gravitácie ani ho testovať z pochopenia úlohy jednotlivých svalových partií. Stavím sa, že ani väčšina dospelých netuší, že anatomicky prirodzená chôdza sa odohráva ani nie tak vykročením dopredu kvadricepsom prednej nohy (hip flexia), ale skôr odrazením sa od tej zadnej zapojením glutov a hamstringov (hip extenzia). Vďaka chronickému sedeniu a skráteným hip flexorom ľudia už často ani nevedia aktivovať tie správne svaly.

Deti sa jednoducho naučia chodiť samé, aj keď nie všetky naraz a rovnakým spôsobom. Naopak, prílišnými intervenciami a snahou urýchliť učenie sa chodiť môžeme dieťaťu ublížiť.

Porovnajte si však chodenie s bicyklovaním. Bicyklovanie je evolučná novinka. Prvý bicykel sa objavil pred 200 rokmi, mal 4 kolesá a bolo to vlastne odrážadlo. Jazdiť na dnešnom dvojkolesovom bicykli s pedálmi a reťazou patrí medzi biologicky sekundárne zručnosti. Nemáme kognitívne moduly bicyklovania a deje sa pri tom veľa kontraintuitívnych vecí. Napríklad keď chcete zabočiť doprava, musíte najskôr otočiť riadidlami mierne doľava.  

Návodov, ako správne naučiť dieťa bicyklovať, je plný internet. V nich sa dočítate, že staré inštrukcie s pomocnými kolieskami sa už neodporúčajú. A na úvod je užitočné odmontovať z bicykla pedále alebo použiť klasické odrážadlo a tak trénovať rovnováhu. Následne pri samotnom procese výučby dieťaťu:

„Nedržte bicykel za sedadlo alebo riadidlá zboku. Postavte sa za dieťa nad zadné koleso a buďte pripravení ho zachytiť do objatia pri prvých pokusoch.. Odhadnúť silu brzdenia sa dieťa dobre naučí počas chôdze, keď drží bicykel zboku.“

Bez tých správnych inštrukcií sa proces učenia sa bicyklovať môže zmeniť na nočnú moru. Pod jedným populárnym inštruktážnym videom je toto najlajkovanejší komentár:

„Moja dcéra sa dnes NAOZAJ chcela naučiť jazdiť na bicykli. Má 7 rokov. Popoludnie skončilo v slzách, keď sa veľmi snažila ale nešlo to (strach z pádu) a bola presvedčená, že sa to NIKDY nenaučí. Keď sme sa vrátili domov, pozreli sme vaše video a skúsili sme to znova a o hodinu už jazdila. Podľa jej slov - najlepší deň na svete!“

Správne inštrukcie ako začať jazdiť veľmi pomôžu, napriek tomu že bicyklovanie nie je atómová fyzika a väčšina detí sa to nejako naučí aj sama. Čítanie je podobné ako bicyklovanie. Tiež je to evolučná novinka, ale kognitívne výrazne náročnejšia. Teda správne inštrukcie a postupy učenia majú ešte väčší potenciál pomôcť deťom naučiť sa čítať.

Pointa nie je v tom, že bez správnych inštrukcií by to žiadne dieťa nezvládlo. Ale že by sa naučilo čítať výrazne pomalšie, horšie a s chybami. Všetci poznáme príklady detí, ktoré sa naučili čítať samé ešte pred nastúpením do školy. Ale to je do značnej miery otázka genetickej lotérie. Čítanie je jedna z najviac geneticky ovplyvnených zručností. To však neznamená, že drvivá väčšina detí sa nedokáže naučiť čítať. Znamená to len, že potrebujú dobre nastavené inštrukcie, ktoré ponechajú minimálny priestor na zlé pochopenie a zahltenie pracovnej pamäte kognitívnou záťažou.

Čo z toho (ne)vyplýva

Týmto textom nechcem ja, ani David Geary, ani celá vetva evolučnej vzdelávacej politiky obhajovať dnešné školstvo. Tento text obhajuje koncept školy, ktorá poskytuje súbor dobre nastavených inštrukcií, vďaka ktorým deti ľahko a efektívne získajú potrebné biologicky sekundárne vedomosti. To, že množstvo dnešných škôl a učiteľov učí na základe zle nastavených inštrukcií neznamená, že všetky inštrukcie sú zlé.

Dnes už existuje množstvo škôl a učiteľov, ktorí používajú správne nastavené inštrukcie a dosahujú úspechy. Spravidla ide o súkromné školy, alebo školy, ktoré vznikli ako alternatíva k verejným školám vďaka možnosti zakladať charterové školy. Mnohými štúdiami ošľahané sú napríklad siete škôl Success Academy v New Yorku, o ktorých som písal TU, alebo Bridge International Academies v rozvojom svete, ktoré pomohli priniesť efektivitu štandardizácie à la McDonald’s aj do vzdelávania a písal som o nich TU. Úspešné sú tiež Success for All v USA, či mnohé školy využívajúce metódu priamych inštrukcií. Všetky tieto siete škôl používajú štruktúrované, explicitné a učiteľom vedené inštrukcie a konzistentne dosahujú štatisticky signifikantne a zároveň výrazne pozitívne výsledky žiakov. David Geary má určite v niečom recht.

Toto bola druhá z troch častí k téme ako má vyzerať evolučno-biologicky správne nastavené vzdelávanie. V poslednej, tretej časti popíšem o tom, čo som si ja zobral z beefu medzi Grayom a Gearym.

Newsletter Pokrok bez povolenia, 26.6.2022