Kongresové centrum v ťažkých časoch

Začnime rýchlym zhrnutím na úvod. Slovenský verejný rozpočet behom dvoch pandemických rokov nazbieral deficit v celkovej výške 12 miliárd eur.

To je päť rokov príjmov z korporátnej dane, dva roky výdavkov na zdravotníctvo alebo desať rokov výdavkov na obranu. Napriek gigantickým celkovým výdavkom štátu (už v predpandemickom období 2008-2020 stúpli výdavky o 80 %), zdravotníctvo je stále podvyživené, ľudí a firmy čaká tvrdé zvyšovanie cien (nielen) energie a koniec pandémie je v nedohľadne.

Bohužiaľ, uvoľnená európska monetárna politika nám stále umožňuje tváriť sa, že sa nič nedeje a keby sme chceli, je dosť peňazí aj na let slovenskej posádky na Mars. Tak nejak som sa cítil pri čítaní analýzy Hodnoty za peniaze Národného kultúrneho a kongresového centra od Útvaru hodnoty za peniaze.

O tomto projekte na Trnavskom mýte ste už určite počuli. Je to liebling širokého frontu bratislavských regionálnych politikov, umelcov a developerov. Ušľachtilý zámer, ktorý má jednu drobnú chybičku: akosi nikomu nevychádza postaviť ho za vlastné. Takže už niekoľko rokov sa hovorí o štátnej dotácii pre tento projekt, aktuálne vo výške 60 miliónov eur. A keďže ktosi vymyslel ten otravný princíp „hodnoty za peniaze“, UHP sa na to pozrelo.

Pri porovnaní priamych nákladov a výnosov im vyšlo, že projekt kongresového centra je tvrdo nenávratný, s pomerom 43 centov príjmov na euro výdavkov. Nič prekvapujúce, keby ten pomer bol opačný, centrum by už dávno postavil súkromný investor. Našťastie pre centrum, v ďalšej časti analýzy UHP nastúpila ekonomická alchýmia – započítanie „dodatočných príjmov“. Centrum zvýši prílev turistov do Bratislavy, ktorí si nakúpia kebaby, vyrezávané črpáky a vstupenky do Múzea hodín, zaplatia dane a zvýšia HDP. S týmto je celá myšlienka príjemne návratná s koeficientom 1,38.

Prečo alchýmia? Po prvé – dáta. To, koľko „dodatočných príjmov“ pribudne, odhadli analytici na základe „expertných odhadov po konzultáciách s eventovými agentúrami.” Na škole sme volali túto vedeckú metódu “pozriem a vidím.” Ako priznáva sama analýza, ak by tieto expertné odhady boli len o 25 % nadstrelené, projekt bude aj s dotáciou na hranici návratnosti. Autori využívajú aj porovnanie s inými mestami, ako je Krakov, Viedeň, alebo Praha. Buďme úprimní – Bratislava leží v závetrí veľkej Viedne a  hrá nižšiu ligu atraktivity. Reálnejšie by boli porovnania skôr s Rigou, alebo Záhrebom.

Ako každá ekonomická analýza, aj táto pozerá na budúcnosť, ale ráta s minulosťou. To je bohužiaľ prekliatie ekonómie. Svet je dynamický a minulosť nemusí vždy platiť. V prípade globálnej pandémie a masových spoločenských podujatí to platí násobne. Ako bude vyzerať kongresová turistika o 5-7 rokov? O koľko zdražie lietanie po naplnení klimatických balíčkov? Po skoro dvoch rokoch online konferencií by som bol pri vychádzaní z minulosti opatrný.

Za ďalší problém považujem to, že autori sa zabudli pozrieť na to, čo nie je vidieť. Pomocou ich metódy by sme totiž asi vedeli obhájiť aj výstavbu 150-metrovej zlatej sochy Pribinu pred parlamentom, stačilo by len predikovať dostatok predaných tričiek s jej obrázkom. Doslova ekonomické perpetuum mobile. Čo teda nie je vidieť? To, že k dodatočným príjmom prislúchajú aj dodatočné náklady. Tými sú napríklad väčšie zaťaženie infraštruktúry (vtipné je, že autori analýzy považujú predaj lístkov na vlak a MHD ako dodatočný výnos, pričom v skutočnosti je to dodatočný náklad, pretože verejní dopravcovia sú na každom cestujúcom stratoví). Ale napríklad aj to, že časť kongresových hostí nebude nová, ale len presmerovaná z iných menších centier po Slovensku. A hlavne, 60-miliónov eur dotácie nespadne z neba. Budú formou dane vzaté z peňaženiek spotrebiteľov a podnikateľov, ktorí ich tak nebudú vedieť použiť na svoje nákupy a investície. Pokles výnosov z týchto neuskutočnených transakcií je v analýze kde?

Pokiaľ štátu chýba základné myslenie rozumného hospodára kade tade nemíňať peniaze v ťažkých časoch, nepomôže nám žiaden princíp hodnoty za peniaze.

SME, 19.12.2021