Kto nájde odvahu zrušiť letné prázdniny?

Či sa nám to páči, alebo nie, jednou z hlavných funkcií základného školstva ja babysitting. Starostlivosť o detí počas dňa, keď sú rodičia v práci. Ak sú deti doma, časť rodičov nemôže ísť do práce. Na Slovensku máme viac ako 400 tisíc detí na základných školách. To znamená, že máme prinajmenšom desiatky tisíc domácnosti, kde jeden z rodičov nemôže ísť do práce a zvyšovať HDP. Inými slovami tvoriť hodnoty, z ktorých následne platíme učiteľov, lekárov a sestričky. Znova to nie je otázka zachraňovania nejakej abstraktnej „ekonomiky“, ale veľmi reálna otázka toho, koľko ľudí bude trieť biedu a či bude dosť daní na vyplatenie dôchodkov.

Nebojme sa preto opýtať dôležitú otázku: kedy otvoríme školy? Nie som epidemiológ, preto mi neostáva nič iné, ako sa pozrieť do zahraničia, ako k otváraniu škôl pristupujú.

Možno to niektorých prekvapí, ale už sú v EÚ krajiny, ktoré deti do škôl poslali. Napríklad Dánsko a Nórsko už otvorili školy pre najmenšie deti, aby mohli ísť rodičia do práce. Všetko za prísnych hygienických podmienok, vytvorenia menších skupiniek a väčších rozostupov medzi lavicami.

Potom máme krajiny, ktoré k tomu pristúpili opačne a plánujú otvoriť školy najskôr pre staršie deti. Sem patrí napríklad Nemecko a naši susedia z Rakúska a Česka. V Nemecku je plán začať od 4. mája. Rovnako v Rakúsku plánujú otvoriť stredné školy 4. mája, a následne po dvoch týždňoch by sa mali pridať aj základné školy. V Česku počítajú s otvorenými strednými školami od 11. mája. Samozrejme v tomto zozname nemôžeme vynechať Švédsko, ktoré školy ani plošne nezatváralo.

Na Slovensku sme zatiaľ k tejto téme pristúpili extrémne opatrne. Plán je otvárať školy až v poslednej, štvrtej fáze plánu. To je fáza, keď sa má vrátiť život do starých koľají. Niektorí odhadujú, že to možno môže byť aj niekedy v júni. To inými slovami znamená, že u nás sa najskôr otvoria múzeá alebo veľké obchody do 1000 metrov štvorcových ako škôlky, školy a univerzity. A pritom Slovensko sa môže hrdiť tým, že sme jednou z najmenej zasiahnutých krajín koronavírusom.

Ak by ostal v platnosti súčasný plán, tak by to znamenalo, že u nás deti nastúpia do školy na pár dni, možno týždňov a hneď sa môžu znova pobaliť a nastúpiť na výkon letných prázdnin. Deti proti tomuto postupu asi protestovať nebudú, ale musíme sa pozrieť aj na vedľajšie efekty – spomínané domácnosti, kde jeden z rodičov nemôže nastúpiť do práce.

Čo tak skúsiť na Slovenskú veľkú vec: oznámiť, že prázdnin si deti užili počas posledných týždňov dosť a mnohým rodičom už kvôli povinným celozávodným dovolenkám neostalo dostatok voľných dní na leto. Nehovoriac o tom, že ešte si nejaké týždne užijú. A následne umožniť deťom (a rodičom!), ktoré budú súhlasiť, nastúpiť počas letných prázdnin do škôl. Samozrejme za prísnych hygienických podmienok, rozostupov a aktívneho využívania školy v prírode.

Predtým ako to hneď zavrhnete, skúste sa zamyslieť, že prečo nie? Letné prázdniny sú peknou ukážkou zotrvačnosti v školstve. Vznikli ako racionálne opatrenie, keď rodičia viac potrebovali deti na poli ako učitelia za lavicami. V čase post industriálnej spoločnosti, kde 3% ľudí pracujú v poľnohospodárstve nedáva tento dôvod zmysel. Len to nikto nemal odvahu zmeniť. Čo tak to skúsiť teraz, keď poslanie detí na prázdniny k starým rodičom bude ťažké rozhodnutie. Nehovoriac o tom, že učitelia trávia týždne v školách aj počas letných prázdnin. Ako sami často upozorňovali, dvojmesačná dovolenka je mýtus. 

Blog bol uverejnený na SME